Určitú dobu som hral jednu „sólovku“ za druhou, ale postupom času som sa od tohto žánru viac-menej odklonil v rámci zachovania zvyškov mojej mentálnej lability. Ale pri Black Myth: Wukong som váhal. Na jednej strane bolo avizované, že nepôjde o prechádzku ružovým sadom, na tej druhej je tu niekoľko vecí, ktoré ma lákajú viac, než reštaurácia v štýle „zjedz, čo môžeš“, píše Jan Lysý z portálu iDnes.
Po prvé som vyrastal na seriáli Opičí kráľ a som veľký fanúšik čínskej mytológie, ktorá poslúžila ako inšpirácia. Po druhé bolo zrejmé, že hra bude o poznanie rýchlejšia ako niektoré sólovky. A po tretie existovali náznaky, že Black Myth bude tolerantnejší ako niektorí jeho kolegovia. A dobre, priznávam, že aj na mňa zapôsobil hype a Black Myth: Wukong a Phantom Blade Zero sa stali mojimi najočakávanejšími hrami.
To je však dvojsečná zbraň, pretože hype často vyženie nadšenie do takých výšin, že sa stanú očakávania nesplniteľnými, aj keby sa tvorcovia pretrhli. A nebudem chodiť okolo horúcej kaše, Black Myth je podarenou hrou, avšak v niekoľkých ohľadoch trošku zakopol.
Strhujúce, ale nie revolučné
Napriek tomu ide o zábavné akčné RPG, ktoré v prípade herných mechanizmov neskúša znova vynájsť koleso, ale vôbec to nebráni tomu, aby vám ponúklo hodiny a hodiny parádnej zábavy v kulisách čínskych povestí a bájí.
Rovnako si položme pálčivú otázku, či ide o takzvanú soulslike hru. Odpoveď nie je jednoduchá. Sami tvorcovia síce naznačili, že týmto smerom nemieria, ale súčasne je zrejmé, že sa v určitých ohľadoch inšpirovali. A ani hráči samotní sa nemôžu zhodnúť na tom, či Black Myth do tohto žánru spadá, alebo ide skôr o variáciu na God of War, Stellar Blade či Bayonette.
Je tu pár podobností so sólovkami, ale aj niekoľko rozdielov. O niektorých sa pobavíme neskôr, ale v prípade obtiažnosti vás rovno upozorním na to, že je len jedna a nie práve nízka. Je to samozrejme subjektívne a záleží na tom, aké schopnosti a vybavenie priradíte svojmu hrdinovi, avšak neviem si úplne predstaviť to, že by sa niekto u Black Myth občas nezapotil.
Pripravte sa na súboje s bossmi, v ktorých budete musieť vyrukovať so všetkým, čo máte k dispozícii a aj tak bude potrebná ešte poriadna dávka šťastia, aby sa vám podarilo s jazykom na tričku poraziť protivníka. Ak zle zvládate to, že v prípade niektorých bossov budete musieť opakovať súboj dvakrát, trikrát, päťkrát a možno aj desaťkrát, potom toto nie je voľba pre vás.
Boss za bossom
Nie všetci sú extrémne nároční, napokon, asi by to bolo kontraproduktívne, pretože na minibossov a bossov narazíte v podstate na každom kroku (zatiaľ sa podarilo v hre nájsť okolo deväťdesiat kúskov) a bolo by iste frustrujúce, ak by vás každý zamestnal na desiatky minút. Ale nájdete tu niekoľko rivalov, ktorí vám dajú veľmi zabrať. A keď hovorím veľa, myslím veľa.
Asi nie je tajomstvom to, že v aktuálne veľmi obľúbenom žánri náročných RPG sú bossovia jedným z hlavných ťahákov, a tak si štúdio Game Science (ktoré sa zatiaľ sústredilo hlavne na mobilné hry) povedalo, že ich pripraví poriadnu hromadu.
Nie sú výnimočné situácie, kedy to v pote tváre natrite jednému bossovi a za pár minút už pred vami stojí iný. To môže byť únavné, ale našťastie sú obvykle vcelku rozmanití a disponujú rôznymi schopnosťami a taktikami. Netvrdím, že každý je zapamätateľný, ale väčšina zaujme.
Je pravdou, že v prípade niektorých z nich sa bavíme o trochu lacnom prístupe zo strany tvorcov, keď sú nepriatelia jednoducho nevyspytateľní a extrémne rýchli a je skoro nemožné sa naučiť ich taktiku a reagovať na ňu. Našťastie, takých bossov nie je prehnané množstvo, takže vás snáď (aspoň nie na dlho) neodradia od hrania.
Rýchlo a zbesilo
Zatiaľ čo bossovia sú prvkom, ktorý odkazuje na projekty ako Dark Souls a Sekiro, čo sa týka radových protivníkov, Black Myth na to ide inak. U niektorých soulslike projektov je zvykom to, že vás dvoma alebo troma ranami odpraví aj radový nepriateľ, tentoraz často nie sú bežní protivníci prehnane silní a hoci nie sú úplne neškodní, málokedy vás pošlú k najbližšiemu checkpointu.
Nie snáď, že by vám stačilo zbesilé stláčanie tlačidiel, je nutné aj k obyčajným rivalom pristupovať s rozvahou, ale keď nebudete zmätkovať, nedajú vám zase toľko zabrať.
Mal by som určite spomenúť to, že s rozvahou neznamená pomaly. Black Myth totiž stavia na veľmi dynamické strety. Ste motivovaní k tomu, aby ste boli proaktívni, čo je zrejmé aj z toho, že nie je k dispozícii klasický blok (v neskorších fázach hry je dostupný, ale v trochu inej forme, než ste asi zvyknutí), ale počíta sa s tým, že budete hlavne uhýbať a uskakovať.
Vďaka tomu sú súboje veľmi zbesilé a nie sú asi ničím pre trpezlivé a vyčkávajúce typy. Chce sa po vás, aby ste boli rýchli, neotáľali a pravidelne útočili. V základe sú k dispozícii dva údery a to klasika v podobe slabého a silného útoku. Avšak, je tu jeden háčik, silný útok je možné aktivovať až vo chvíli, keď sa nabije ukazovateľ, a to práve skrze používanie slabého úderu, ktorý sám o sebe nie je väčšinou príliš účinný.
Poskytuje to súbojovému systému ďalšiu vrstvu s tým, že možno na prvý pohľad pôsobí jednoducho, ale je vcelku komplexný. Nechýba samozrejme prvok v podobe staminy, ktorú spotrebúvajú útoky, úskoky alebo beh. Máme tu aj aspekty ako rôzne kúzla (zmrazenie rivala, privolanie svojich klonov, možnosť zmeniť sa na porazeného protivníka a niekoľko ďalších), na ktoré budete musieť vsádzať často, pretože mnohokrát rozhodnú o výsledku stretu s nepriateľom. A je tu aj možnosť využiť schopnosti niektorých bossov. K dispozícii je taktiež niekoľko rôznych postojov, každý ponúkajúci trochu iný bojový štýl (a vlastný strom schopností).
A zatiaľ čo u niektorých iných hier je bežné to, že sekundárne schopnosti a kúzla hrajú len okrajovú úlohu a nie každý na ne stavia intenzívnejšie, v prípade Black Myth je naozaj nutné z nich urobiť bežný prvok svojej stratégie, pretože inak nebudete mať veľa šancí na úspech.
Les šikovných stromov
Dôležitú úlohu hrajú aj predmety. Okrem vybavenia (brnenie a primárna zbraň v podobe bojovej palice), ktoré si vyrábate pri svätyniach (variácie na táboráky z Dark Souls), sú tu dostupné rôzne lektvary a artefakty, ktoré dočasne, alebo permanentne ovplyvnia hlavného hrdinu známeho ako Destined One.
Niektoré predmety získate z truhiel či padlých nepriateľov, iné si vyrobíte z nazbieraných surovín a ďalšie je možné zakúpiť. A opäť sa vraciam k tomu, že pri niektorých iných projektoch som bol viac menej lenivý využívať intenzívnejšie napríklad lektvary dočasne ovplyvňujúce štatistiky, pretože to nebolo príliš potrebné, tu je to nevyhnutné.
Okrem toho zo zabitých nepriateľov získavate skúsenosti (tu nazývané Will) a pri postupe na novú úroveň ste odmenení niečím, čo je známe ako Sparks, ktoré investujete do nemalého počtu schopností v celkom veľkom množstve skúsenostných stromov. Je nutné experimentovať s tým, ktoré schopnosti sú pre váš štýl hrania tým pravým orechovým, či napríklad stavíte na vyšší ukazovateľ zdravia, alebo na dlhšie kombá. Dobrou správou je, že pri svätyniach môžete bez penalizácie vynulovať rozdelenie bodov a poskladať si ich podľa ľubovôle.
Zdá sa, že hra počíta s tým, že to minimálne niekoľkokrát počas hrania urobíte (v hre sa dá stráviť 20, ale pokojne aj 50 hodín, ak budete preskúmavať každý kút), pretože u niektorých bossov budete nevyhnutne „prehadzovať“ svoje talenty, aby ste mali šancu uspieť.
Úprimne, môžete to byť niekedy zahlcujúce, pretože schopností a ich stromov je celkom veľké množstvo, ale spomínaná možnosť resetovať body vám necháva voľný priestor na experimentovanie.
Zmieňoval som sa o svätyniach as nimi je spojený ďalší prvok, ktorý odlišuje Black Myth od soulslike kolegov. Síce sa v prípade smrti objavíte u najbližšej svätyne, ktorá slúži ako checkpointy, ale nie ste za to potrestaní, neprídete o získané skúsenosti, ktoré ste nestačili investovať do talentov. Na druhú stranu, ak si u svätyne oddýchnete, znovu sa objavia už porazení radoví nepriatelia.
Skôr lineárne dobrodružstvo
Ako som naznačil, hra je inšpirovaná čínskou mytológiou a knihou Putovanie na západ/Opičí kráľ od autora menom Wu Čcheng-en. Vyzerá to, že vývojári očakávali, že máte aspoň základné znalosti o tomto klasickom románe, pretože samotná hra prezentuje príbeh spôsobom, ktorý predpokladáte, že viete niečo o postavách a udalostiach zo spomínaného diela. Tí, ktorým ale znalosti chýbajú asi budú niekedy celkom zmätení.
Ďalšou spornou vecou je design levelov. Úrovne sú viac menej lineárneho charakteru (hoci narazíte aj na otvorenejšie lokácie) a rozhodne nemám nič proti hrám tohto typu, vlastne ich niekedy preferujem, ale levely musia byť navrhnuté dobre. A dovolím si tvrdiť, že tu to tak vždy nie je.
Niektoré sú dosť mätúce s tým, že obsahujú hromadu slepých uličiek a nie je vôbec ťažké sa v nich stratiť. Iné zaskočia nemilým prvkom v podobe neviditeľných stien na miestach, kde to pôsobí až úsmevne (nie je možné napríklad zoskočiť z malej výšky na plochu pod vami). Dizajn úrovní niekedy pôsobí nedotiahnuto a situáciu neuľahčí ani to, že chýba mapa, takže sa vám niekedy stane, že budete chodiť v kruhoch.
Slabou stránkou je aj kamera. Áno, je to pomerne bežný problém podobných hier, kedy nie sú uhly zaberané kamerou práve nápomocné, ale tu to bolí dvojnásobne, pretože súboje sú veľmi rýchle a človek nemá veľa priestoru na to, aby si upravoval uhol, keď rozhoduje každá sekunda.
Musíme sa pobaviť o vizuálnom spracovaní, kedy videá a obrázky zverejnené pred vydaním hry brali dych. A áno, Black Myth: Wukong vie byť pôsobivým zážitkom, či už je reč o bambusových hájoch, nekonečných pohoriach, priezračných jazerách alebo napríklad púštnej krajine.
Určitú nervozitu vyvolalo to, že recenzentom nebola poskytnutá verzia pre Playstation 5, ale iba pre PC a objavili sa špekulácie, že je to kvôli nedoladenej optimalizácii.
V hre sú obsiahnuté tri módy - Quality, Balance a Performance. Líšia sa neprekvapivo v rozlíšení a snímkovacej frekvencii. S ohľadom na dynamiku súbojov si asi väčšina vyberie poslednú možnosť (čo som urobil aj ja) s tým, že oželejú lepšie obrazové podanie kvôli svižnosti.
Avšak aj napriek tomu sa objavujú určité problémy. Nie je to úplne bežné, ale dôjde na situácie, kedy sa začne hra trochu „cukať“, čo môže byť počas súbojov nemilé. Avšak, ako som spomenul, nie je to také hrozné, aby bol Black Myth nehrateľný alebo skoro nehrateľný.
Ak by ste chceli staviť na ostatné grafické módy, potom budete zmieriť s nižším počtom snímok za sekundu (Quality mód „skáče“ medzi 30 až 35 snímkami, Balance ich ponúka 45).
Performance stavia na technológii Frame Generation, čo laicky znamená, že dochádza k dotváraniu ďalších snímok medzi už existujúcimi s cieľom lepšej plynulosti. Vedľajším efektom sú ale napríklad artefakty na okraji obrazu a ďalšie vizuálne nedotiahnutosti a určitou nepríjemnosťou (aj keď v mojom prípade nie zase tak častou) bolo to, že postava na zadané pokyny niekedy reagovala pomalšie, než by bolo vhodné. Hráči s bystrým okom tiež zaznamenali, že v Performance móde je veľmi viditeľné intenzívne doostrovanie, ktoré obrazu skôr ubližuje.
Ja som mal vcelku šťastie a počas hrania neboli technické problémy vyslovene akútne a extrémne rušivé, ale áno, v určitých momentoch (hlavne v neskorších fázach) bolo zrejmé, že všetko nie je v tomto ohľade rozhodne ideálne.
Naopak, hudba a zvuky dopadli skvele. Songy sú pôsobivé a majú mystický nádych, zvuky počas súbojov pripomínajú klasické kung-fu filmy. Pochválim aj dabing, kedy vrelo odporučím nastaviť si čínsky, ktorý zážitku rozhodne pomáha.
Black Myth: Wukong je pôsobivá AAA prvotina štúdia Game Science. Takto podarenú hru často nezvládnu ponúknuť ani oveľa skúsenejšie spoločnosti, avšak to neznamená, že hra netrpí problémami, ktoré zabraňujú tomu, aby som ju mohol ospevovať. Užil som si ju, ale rezervy tu rozhodne sú. Pokiaľ ale bude dvojka a vývojári sa poučia zo svojich chýb, potom by mohlo vzniknúť niečo, čo sa len tak nevidí.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
