Časy závislých špinavých bradáčov, ktorí sa nevedia odlepiť od obrazovky, sú zrejme definitívne preč. Ako totiž informuje portál Futurism, nová štúdia naznačuje, že priemerný hráč, ktorý si užíva videohry, je celkom zdravý a produktívny človek.
Štúdia publikovaná v magazíne Computers in Human Behavior skúmala fyzické a duševné zdravie 270 portugalských hráčov, ktorí uviedli, že za posledný mesiac hrali aspoň sedem hodín týždenne.
Vedci dúfali, že tak pomôžu rozlíšiť medzi takzvanými „vysoko angažovanými hráčmi“, ktorí veľa hrajú, no vyzerajú zdravo, a tými, ktorí vykazujú problematické herné vzorce. Alebo, inými slovami, nájsť „rozdiel medzi intenzívnym hraním a problematickým hraním,“ napísali výskumníci v štúdii, ktorá sa zamerala na citlivú a kontroverznú tému.
Hrajú niekoľko hodín denne
„Hranie môže byť hobby a nie všetci hráči sú na ňom závislí,“ povedali nedávno pre PsyPost v spoločnom vyhlásení spoluautorka štúdie Joan Cordoso, klinická psychologička z University of Maia v Portugalsku a samozvaná hráčka, spolu s autorku Catarinou Matias.
Aby vedci zhromaždili údaje, požiadali účastníkov vo veku 18 až 60 rokov, aby odpovedali na dotazníky o rôznych návykoch životného štýlu, vrátane fyzickej aktivity, spánku a stravovania. Ďalšie otázky tiež zisťovali ich celkové duševné a fyzické zdravie.
Jednou zaujímavou maličkosťou, ktorú objavili, je, že typický hráč s „veľkým zaangažovaním“ hral v priemere 3,5 hodiny denne – v žiadnom prípade to nie je málo, ale je to sotva také prehnané, ako by si si možno myslel podľa zaužívaných herných stereotypov.
Gameri vyzerajú inak, ako si myslíš
Okrem toho väčšina hráčov uviedla, že majú aspoň nejakú fyzickú aktivitu prostredníctvom aktivít, ako je športovanie alebo zdvíhanie závaží. Vyzerá to tak, že definitívne preč je aj mýtus o hráčoch tlačiacich sa chipsami a energetickými nápojmi. Väčšina zo zúčastnených totiž uviedla, že pri hraní hier nejedávajú a celkovo uprednostňujú zdravú stravu.
Predovšetkým bola prekvapivo nízka prevalencia hráčskej závislosti alebo jej formy známej ako porucha internetového hrania, pričom na základe výsledkov dotazníka sa takto kvalifikovali menej ako dve percentá hráčov. „Očakávali sme viac,“ povedali výskumníčky pre PsyPost.
„Väčšina našich účastníkov však nebola návyková a mala vyvážený život medzi hraním hier a cvičením fyzickej aktivity.“ Je však nutné dodať, že štúdia skúmala iba hráčov v Portugalsku, ktorí pociťujú výrazne odlišné zdravotné výsledky a spôsob života ako tí na najväčšom svetovom hernom trhu, v Spojených štátoch. Štúdia s 270 účastníkmi tiež nie je príliš veľká.
Zlá kvalita spánku
Čo sa týka výsledkov, výskumníci zistili, že dve tretiny hráčov v štúdii mali zlú kvalitu spánku, aj keď nehrali v takej veľkej miere. Vystavenie modrému svetlu pri hraní hier však nemusí byť jediným hnacím motorom. Keďže 60 percent z nich uviedlo, že pijú kávu, kofeín môže byť rovnako pravdepodobným vinníkom.
Je teda jasné, že je potrebné urobiť omnoho masívnejší výskum, no hranie a samotní hráči sa bezpochyby zmenili. Vedci pripomínajú, že stále neexistuje všeobecná zhoda na tom, čo sa závislosť na videohrách technicky kvalifikuje ako klinická závislosť.
