Byť učiteľom je v dnešnej dobe poriadne náročné. Časy, kedy si v triede so žiakmi mohli robiť, čo chceli, zostali dávno spomienkou na obdobie konca bývalého režimu. Karta sa totiž obracia a sú to práve pedagógovia, ktorí musia často čeliť žiakom, ktorí si k nim ako k autorite dovoľujú omnoho viac, ako by mali a bolo by slušné.
Učitelia tak musia znášať tlak od detí, ku ktorému sa pridáva aj ten od rodičov, ktorí chcú len málokedy počúvať druhú stranu mince, najmä keď ide o ich potomkov. Psychický teror však môže veľmi rýchlo zájsť do bodu, kedy sa pedagógovi ako obyčajnému človeku kvôli zákernosti rúca nielen profesionálny, ale aj súkromný život. A práve o tom je nový francúzsky film Nerob vlny.
Nezmyselné obvinenie
Julien je stredoškolský učiteľ. Je mladý, svojský, idealistický, nadšený a odhodlaný byť svojim žiakom čo najlepším učiteľom a vzorom. Snaží sa vytvoriť si vzťah k svojej triede aj tým, že si pod krídla vezme niekoľko problematickejších a nádejných žiakov, medzi ktorými je aj nesmelá Leslie.
Toto prednostné zaobchádzanie sa ale nepáči niektorým jej spolužiakom a učiteľovi začnú podsúvať iné úmysly. Kvôli nátlaku spolužiakov si Leslie začne učiteľov prístup zle vykladať a obviní ho zo sexuálneho obťažovania. Školou sa šíria ohovárania a upodozrievania.
Učiteľ a aj jeho žiačky sa ocitajú v špirále, v ktorej nad situáciou strácajú kontrolu. Vedenie školy sa snaží všetko udržať v tichosti, aby z toho nebol väčší poplach, než je potrebné. K učiteľovi sa odvšadiaľ dostáva jediný odkaz: „Nerob vlny”.
Bez kompromisov
V úlohe učiteľa Juliena sa predstavil aktuálne jeden z najväčších francúzskych talentov François Civil, ktorého sme mohli vidieť v rade významných filmov, napríklad Bláznivá päťka, Láska na druhý pohľad, Víno nás spája či poslední Traja mušketieri, kde si zahral D‘Artagnana.
Jeho stvárnenie mladého a energického učiteľa je uveriteľné a s najväčšou pravdepodobnosťou sa v ňom uvidia mnohí mladí učitelia, ktorí si dali za cieľ nielen vzdelávať podľa plánov, ale zároveň inšpirovať podobne ako Robin Williams v Spolku mŕtvych básnikov.
Príjemná 90-minútová stopáž nerobí žiadne kompromisy a hneď v úvode sa dostávame k hlavnej zápletke, ktorou je falošné obvinenie zo sexuálneho obťažovania (čo divák vie, keďže má možnosť sledovať aj učiteľov súkromný život). Vzápätí sa roztočí nekončiaca špirála udalostí, ktorá vo výsledku pôsobí ako nočná mora každého jedného pedagóga.
Depresívna pasca
A okrem toho ukazuje, že keď všetko vyzerá zle, len málokedy sa môžeme spoľahnúť na svoje okolie. Byť učiteľom totiž neznamená len niekoľko hodín denne sedieť pred školákmi - všetko, čo sa deje v triedach, sa prenáša aj do súkromného života.
Film ťa dokonale vtiahne do svojej depresívnej pasce a nepustí ťa do poslednej minúty. Úzkosť a beznádej prežívaš na plátne spolu s hlavným hrdinom, ktorého priateľský prístup k problémovým žiakom dostal až do bodu, kedy sa reálne začína báť o svoj život, ktorý sa mu beztak rúca pred očami.
To všetko znásobuje fakt, že kamera Hichamea Alaouiea sa zameriava na malé miestnosti, školské chodby či malý byt, ktoré sú len občas pretkané exteriérovými scénami. Ťaživá atmosféra tak dopadá aj priamo na diváka, ktorý však nemusí byť úplne stotožnený s režisérovou víziou záveru celého filmu. Vyvrcholenie tak pripomína otvorený koniec nemeckého filmu Zborovňa, ktorý si minulý rok dokonca vyslúžil nomináciu na Oscara.
Inšpirácia skutočným príbehom režiséra
Nejde pritom o žiadny výmysel či ilúziu. Nerob vlny je demonštráciou skutočného zážitku samotného režiséra Teddyho Lussi-Modesteho, ktorý počas svojej učiteľskej kariéry túto situáciu zažil. „Film bol inšpirovaný ťažkou skúškou, ktorou som si musel prejsť pred niekoľkými rokmi. V škole, kde som vtedy pôsobil ako učiteľ, mi hlavný výchovný poradca odovzdal list, ktorý napísala jedna z mojich žiačok,” spomína Lussi-Modeste.
„Dievča ma obvinilo, že som sa na ňu pozeral a pritom som sa dotýkal opasku. Mala 13 rokov. Veci sa vymkli spod kontroly, jeden z jej starších bratov sa mi vyhrážal zabitím a ďalší ju presvedčil, aby na mňa podala sťažnosť.”
Tento motív potom v režisérovi roky žil, kým sa odhodlal dať ho na plátno. S prípravou scenára mu pomohla Audrey Diwan, ktorá podľa jeho slov najmä „pomohla nájsť odstup, ktorý som potreboval, aby som sa odpútal od udalostí svojho života. Pomohla mi rozvinúť môj pohľad na vec.”
Pohľad z druhej strany
Cieľom bolo vyrozprávať príbeh aj z pohľadu druhej strany, z pohľadu učiteľov, ktorí sú dnes skôr v pozícii tých, ktorí musia počúvať. Počúvať vládu, počúvať rodičov, ba často dokonca samotných žiakov. „Film je súčasťou hnutia za slobodu prejavu učiteľov. Stojí za to pripomenúť šokujúce zábery, ktoré sme videli v roku 2018, keď študent použil atrapu zbrane, aby zadržal učiteľku pri počítači. Na sociálnych sieťach sa vtedy opäť objavilo hnutie #PasDeVagues. No to utrpenie je už roky priveľké. Učitelia musia odsúdiť násilie, ktorému sú denne vystavení, ale aj mlčanie ich nadriadených. Ak čítate tlač, uvedomíte si, že učitelia sú slabo chránení aj svojou inštitúciou. Dnes učitelia hovoria nahlas a je dôležité ich počúvať.”
Sám režisér hovorí, že film má isté prvky thrilleru, pretože ten často vystihuje pocit učiteľa, keď kráča chodbami školy. „Hrozba musela dunieť - okolo Juliena aj v Julienovom vnútri. Každý krok na školskej chodbe, každý pohľad na žiaka, každý zdvihnutý prst, sa mal stať ohniskom násilného útoku. Gestá, ktoré boli kedysi bezvýznamné - pozdraviť niekoho, vstúpiť do školy, prejsť do metra - sa mali stať ohniskom napätia,” povedal.
V čase, kedy sa aj učitelia sami snažia poukazovať nielen na zlé pracovné podmienky a finančné ohodnotenie, ale aj na nedôveru zo strany vedenia a často rodičov, je film Nerob vlny viac ako potrebný. Do slovenských kín ho od 19. decembra prináša distribučná spoločnosť Garfield Film.