Pokiaľ patríš k milovníkom animovaných príbehov, určite poznáš film Up (Hore) z roku 2009. V ňom starý mrzutý Carl Fredricksen odmieta predať stavebnej spoločnosti svoj útulný domček, pretože sa mu s ním viaže príliš veľa spomienok.
Jedného dňa sa tento bývalý predavač balónov rozhodne zobrať osud do vlastných rúk a vydáva sa na dobrodružstvo, nedobrovoľne aj s malým chlapcom Russellom. Okrem toho, že tento animák ťa emočne rozdrtí už v prvých minútach, je zaujímavé, že podobný príbeh napísal aj sám život.
Príbeh ako z animovaného filmu
Edith Macefieldová sa do pozornosti svetových médií dostala v roku 2006, keď odmietla ponuku developera vo výške jedného milióna dolárov (niekde sa uvádza aj 750-tisíc) na predaj svojho domu. Ten sa nachádza v štvrti Ballard v americkom Seatlli, ktorá sa postupne menila na komerčné centrum.
Táto ľudová hrdinka sa nedala zlomiť žiadnymi ponukami, a preto okolo jej 108-ročného domu vyrástol päťposchodový projekt. V tomto dome nakoniec aj vo veku 86 rokov vydýchla a nechcela ho predať ani vtedy, keď ju v ňom okradli so zbraňou v ruke. Jej príbeh je však omnoho zaujímavejší a plný zaujímavostí, dohadov a tajomstiev.
Edith sa narodila 21. augusta 1921 v Oregone a mnohí by o nej povedali, že neprežila príliš šťastný život. Vedela plynule francúzsky a nemecky, pričom ovládala aj ďalšie jazyky. Vstúpila do armády a bola poslaná do Anglicka, kde ju zo služby vyradili po tom, čo zistili, že nemá 18 rokov.
Smutný osud v Európe
Macefieldová sa však domov tak skoro nevrátila. Starala sa o vojnové siroty a v Európe sa štyrikrát vydala. Mala jedného syna, ktorý však zomrel ako 13-ročný na meningitídu. Svoje dieťa a posledných troch manželov prežila o celé desaťročia. Domov ju dostala až potreba starať sa o svoju matku.
Nenechaj sa pomýliť!
Na niektorých webových stránkach sa dočítaš, že jej príbeh bol inšpiráciou pre animák Up. Nie je to však pravda. Svoj dom odmietla developerom predať v roku 2006. Aj keď film od Pixaru prišiel do kín v roku 2009, pracovať sa na ňom začalo už v roku 2004.
V skutočnosti sa štúdio na tomto medializovanom prípade zviezlo a použilo ho na propagáciu svojho animovaného filmu.
Jej dom sa nachádza na 1438 SZ 46th Street, kde, ako plánovala, aj zomrela. Osudnou sa jej stala rakovina pankreasu. Pochovali ju na cintoríne Evergreen Washelli v Seattli, vedľa svojej matky, ktorá zomrela v roku 1976 na rovnakom gauči ako ona.
Dom v závete zanechala Barrymu Martinovi, mužovi, ktorý bol majstrom stavby okolo jej domu a svojho času jej úhlavný nepriateľ. Neskôr sa však o ňu postaral a dom bol prejavom jej vďačnosti za priateľstvo a opateru. „Dva alebo trikrát sa v podstate chystala dom predať a presťahovať sa, a potom viem, že spadla a zlomila si rebrá, čo jej vzalo príliš veľa síl,” povedal Martin pre Seattle Post-Intelligencer.
Tajomstvá, ktoré si zobrala do hrobu
Na jej životný príbeh sa svojho času zameral reportér Jayson Jenks zo Seattle Times. „V priebehu rokov jej minulosť vybledla ako stratené ostrovy. Nikto nevedel, čomu má veriť,” napísal v roku 2015. Každý poznal jej boj s developerom, ale nikto jej životný príbeh.
Na povale sa našla jej kniha, pričom v časti „o autorke” bolo napísané, že „slúžila ako tajný agent počas druhej svetovej vojny“; „bola zajatá a internovaná v Dachau, odkiaľ utiekla a vzala so sebou 13 židovských detí“; a „vydala sa za muža z Yorkshire, žila tridsať rokov v Anglicku, kde si adoptovala a vychovala 27 detí“.
„Počuli ste príbehy o tom, ako bola v tanečnej sále s Hitlerom?“ pýtal sa David Holland, ktorý Edith poznal. „Nevieme, či tomu máme veriť alebo nie,“ povedal po jej pohrebe. Edith pracovala ako vedúca predajne v Spic 'N Span Cleaners, no považovala sa za spisovateľku a hudobníčku.
Milovala hranie na saxofóne, na svojom dvore hrala golf a v dome písala krátke príbehy. Niekedy za ne dostala aj zaplatené. Za súmraku v lete sa zvykla rozčúliť na deti vonku a kričala: „Je čas ísť domov! Choďte do postele, pretože potrebujeme svoj čas. Potrebujeme svoj čas!”
Reportér Jenks našiel aj útly notes s podpismi. Keď začal listovať stránkami, zatočila sa mu hlava. Boli tam všetci - Tommy Dorsey, Charlie Chaplin, Margaret Sullavan, Warner Baxter, Ronald Colman či Katharine Hepburn. Pri prvej analýze sa ukázalo, že najmenej dve tretiny podpisov sú pravé.
Už nikdy sa však nedozvieme, kto bola v skutočnosti táto tajomná žena, ktorá zrejme prežila omnoho zaujímavejší životný príbeh, ako Carl Fredricksen. A to ten animovaný chlapík odletel so svojim domom do Južnej Ameriky!