Čarodejnícka sága o Harry Potterovi patrí k najpopulárnejším knižným aj filmovým príbehom. Nebolo preto prekvapivé, keď štúdio Warner Bros. začalo tlačiť na autorku kníh J. K. Rowlingovú, aby vznikli ďalšie filmy, ktoré by tento svet rozvíjali. Spisovateľka však privolila len na sfilmovanie útlej knižky o Fantastických zveroch.
Warner sa však nevzdal a začal okolo príbehu magizoológa Newta Scamandera budovať päťdielnu prequelovú sériu, ktorá sa sústredí na legendárny súboj Albusa Dumbledora a Gellerta Grindelwalda. Tu však prichádza najzásadnejší problém.
Grindelwaldov vzostup
Ako spojiť dva rozdielne príbehy tak, aby to celé vo výsledku dávalo zmysel? Nuž, ukazuje sa, že to ani zďaleka nejde tak, ako si všetci zainteresovaní predstavovali. Aj preto je tretia časť Fantastických zverov s podtitulom Tajomstvá Dumbledora tým najhorším, čo sme doteraz z čarovného sveta Harryho Pottera videli.
Poďme však poporiadku.
Niekoľko rokov po udalostiach z Grindelwaldových zločinov profesor Albus Dumbledore (Jude Law) vie, že mocný temný čarodejník Gellert Grindelwald (Mads Mikkelsen) sa chystá prevziať kontrolu nad čarodejníckym svetom.
Keďže ho nedokáže sám zastaviť, poverí magizoológa Newta Scamandera (Eddie Redmayne), aby viedol neohrozený tím čarodejníkov, čarodejníc a jedného statočného muklovského pekára na nebezpečnú misiu, kde sa stretávajú so starými i novými zvermi a narazia na rastúcu Grindelwaldovu légiu nasledovníkov.
Čo sa to deje?
Hneď na úvod musím povedať, že prvé Fantastické zvery som si užil a druhé viac menej úspešne strpel. Patrím k tej generácii, ktorá na Potterovi vyrastala a čokoľvek, čo rozširuje tento magický svet, bolo vítané. Bolo. Tretí film zo série totiž ukazuje, ako veľmi môže bolieť niečo, čo sme predtým milovali.
Najzásadnejším problémom celého filmu je paradoxne samotná J. K. Rowlingová, ktorá, ako sa ukazuje už tretíkrát, nedokáže písať scenáre ani zďaleka tak dobre, ako knihy. Aj preto jej štúdio na pomoc povolalo Steva Klovesa, ktorý sa podieľal na scenároch k siedmim potterovským filmom. Jeho úloha nebola jednoduchá - skrotiť knihy (a teraz scenár) do zrozumiteľnej filmovej podoby.
To sa však tentokrát absolútne nepodarilo a výsledkom je nielen nudný, ale aj nič nehovoriaci miš-maš plný postáv s nedostatočným vývojom a priestorom na to, aby sme si ich obľúbili. Každá z nich cestuje niekam, aby získala niečo, no nikto okrem Dumbledora nevie, o čo vlastne ide a prečo je do dôležité.
A keď sa to aj nakoniec dozvie, tak to buď nedáva zmysel, je to predvídateľné alebo sa musíš pýtať, prečo to muselo byť urobené takto. Vo výsledku to teda vyzerá tak, že prvá polovica filmu varí z vody a niekedy som sa sám seba v kine pýtal, či Rowlingová vôbec vedela, kam chce vo finále dôjsť.
Známe lokácie ako lákadlo
To, že ide o prúser, si zrejme uvedomovali aj v štúdiu. Pridali sa preto známe lokácie, medzi nimi Rokfort či Rokvill. Tých však vo filme nie je viac, ako v traileroch, čo len potvrdzuje, že topiace štúdio sa aj slamky chytá a nebojí sa preto lákať do kina čisto na nostalgiu.
Počuť to aj v soundtracku Jamesa Newtona Howarda, ktorý sa omnoho viac hrá s pôvodnými potterovskými motívmi. Znie to však dobre a v tomto smere nemôžeme pokračovaniu nič vytknúť. To platí aj v prípade vizuálnych efektov a Madsa Mikkelsena, ktorý si úlohu čarodejníckeho Hitlera vyslovene užíva.
Máš pocit, že málo rozprávam o samotných zveroch, o ktorých primárne séria mala byť? Nuž, sú tam a dokonca sú (úplne nezmyselne) nositeľom hlavnej zápletky, no o magickej Bambi, ktorá vidí čisté srdcia, je naozaj škoda reči. Ak však niečo musíme pokračovaniu kvitovať, tak je to konečne nebojácnosť ukázať ústredný homosexuálny vzťah.
Sprznený odkaz milovanej ságy
Fantastické zvery: Tajomstvá Dumbledora sú vo výsledku najhorším filmom celej čarodejníckej ságy, v ktorom drhne azda všetko. Režisér David Yates (všetky potterovky od Fénixovho rádu) nevie točiť akčné scény, jeho réžia je čoraz nudnejšia, pričom samotný scenár tomu absolútne nepomáha.
Niekedy som mal dokonca pocit, že Warner Bros. chce len nechať Rowlingovú vykúpať sa v tom, že im nedovolila sfilmovať iné príbehy, a tak ju necháva zničiť si to, čo roky perom budovala.
Drvivá väčšina postáv sa nijako nevyvíja a nikam neposúva, príbeh je strašný a przní magický svet, ktorý si toľko ľudí zamilovalo. A najsmutnejšie na tom celom nie je to, že tvorcovia aj v tomto svete urobili z Nemecka krajinu, ktorá „to všetko pokazila”, ale to, že keby sa nič z tohto filmu až na jeden drobný detail, ktorý sa dal kedykoľvek odbiť aj inak, nestalo, bolo by to vlastne úplne jedno.
