Paolo Sorrentino, jeden z najuznávanejších filmových tvorcov súčasnosti, v minulosti očaril filmových fanúšikov i kritikov oscarovou Veľkou nádherou či roadmovie Tu to musí byť. Teraz pre Netflix nakrútil svoj najosobnejší film.
The Hand of god je do istej miery režisérovou autobiografiou, ale aj poctou rodnému Neapolu, filmom, ženám, Taliansku či Diegovi Maradonovi.
Božia ruka
Dospievanie v Taliansku 80-tych rokov nikdy nebolo viac cool. Sedemnásťročný Fabietto Schisa (Filippo Scotti) je zasnívaný teenager, ktorý si hľadá svoje miesto na svete. Obklopuje ho milujúca rodina, azúrové more južného Talianska, a v neposlednom rade očakávanie príchodu Maradonu do Neapolu, čo pre miestnych futbalových fanúšikov znamenalo v tej dobe niečo, ako príchod Krista.
Jedného dňa sa však všetko zmení vinou nešťastnej nehody. Tragická udalosť otočí Fabiettov život úplne naruby. Zvládne mladík zápas so svojím vlastným osudom?
Film dvoch rozličných polovíc
Prvá časť filmu je brilantnou komédiou. Zoznamujeme sa s Fabiettovou rodinou, ktorá miluje život a prostredím prístavného mesta. Napriek tomu, že prostredie rodiny je vrúcne, ich vzťahy by sa dali označiť za komplikované. Fabiettov otec je jeho matke neverný, teta má zase psychické problémy. Napriek tomu z toho vie Sorrentino vyťažiť kopec absurdných situácií, pri ktorých divák neraz vybuchne smiechom.
Fabiettovi sa páčia zrelé ženy, a my môžeme vidieť mnoho situácii, kedy režisér nechá vyniknúť ich krásu. Samozrejme, z pohľadu mladého a trochu neohrabaného teenagera.
Poetická kamera sníma nádherné reálie Neapolu či tínedžerské dobrodružstvá, a divák saturovaný vizuálom spokojne sníva o lete v Taliansku. V tom však príde zásadný zlom. Tragédia, ktorá Fabietta i diváka vytiahne z idylky.
Po tejto udalosti sa komédia zmení na vážnu drámu. Hlavný hrdina utrpí vážnu stratu, a každý deň sa pre neho stáva novým bojom. Mladícka bezstarostnosť je preč, a on si uvedomí, že musí náhle dospieť. Našťastie, pomôžu mu starší a skúsenejší.
V tejto časti sa film stáva intímnou a psychologicky komplexnou drámou. Filippo Scotti v hlavnej úlohe pôsobí veľmi vierohodne a jeho zasnený pohľad ti v pamäti ostane ešte dlho po pozretí filmu. Hudby nie je v diele veľa, avšak v momentoch, keď nastúpi na scénu, to má grády. Zaujme aj Sorrentinov dvorný herec Toni Servillo v roli otca či krásna Luisa Ranieri ako psychicky nestabilná teta Patrizia.
Za negatíva by sme mohli označiť to, že dejová stránka filmu občas ide bokom, a režisér sa necháva uniesť emóciami. Namiesto uceleného príbehu tak dostávame skôr drobné fragmenty. To môže vyvolať pocit, že film pôsobí trochu roztrieštene.
Každopádne však ide o pozoruhodný počin, ktorý by ti nemal uniknúť. Plus film ponúka scénu prvého sexu, akú si asi ešte na plátnach nevidel.