
Medzi preukázanými zlúčeninami je všetkých päť báz DNA a RNA a 33 rôznych aminokyselín, vyplýva z analýz, o ktorých informujú najnovšie vydania vedeckých časopisov Nature a Nature Astronomy. Minerály obsahujúce anorganické soli navyše naznačujú pôvod planétky.
Dostal sa takto život aj k nám?
Údaje z vesmírnych sond a meteoritov dokazujú, že aspoň niektoré organické molekuly sa vyskytujú aj vo vesmíre, napríklad na kométach, v ľadom pokrytom medzihviezdnom prachu alebo na planétkach. Na týchto nebeských telesách boli už skôr objavené aminokyseliny, cukry a bázy DNA. Dopadom planétok a komét sa mohli dostať aj na ranú Zem.
Úlohu planétok ako dodávateľov biomolekúl skúmala NASA podrobnejšie prostredníctvom sondy OSIRIS-REx na Bennu od roku 2018. V októbri 2020 nabrala z povrchu planétky vzorky a zhruba 120 gramov materiálu dopravila v roku 2023 na Zem.
Teraz majú vedci k dispozícii prvé podrobné analýzy. Tím okolo Daniela Glavína z Goddardovho strediska vesmírnych letov NASA skúmal organické molekuly v materiáli z asteroidu. Analýzy odhalili desaťtisíce chemických zlúčenín na základe uhľovodíka, vrátane mnohých takzvaných stavebných kameňov života.
Prelomové zistenia
„Objavili sme aminokyseliny, aminy, formaldehydy, karboxylové kyseliny, polycyklické aromatické uhľovodíky a dusíkaté heterocyklické zlúčeniny a okrem toho zhruba 10-tisíc chemických látok s obsahom dusíka,” uviedli Glavín a jeho kolegovia.
Medzi 33 preukázanými aminokyselinami bolo 14 z 20 tých, ktoré sú zásadné pre pozemský život a produkciu proteínov, ako sú glycín, asparagín alebo tyrozín. „Okrem toho sme identifikovali 19 neproteínových aminokyselín,” uviedol tím. Tieto aminokyseliny sa v genetickom kóde a proteínoch pozemských organizmov nevyskytujú.
Okrem toho Glavín a jeho tím objavili vo vzorkách nukleové bázy, teda molekuly, ktoré tvoria genetický kód. Všetkých päť báz DNA a RNA, ktoré sa vyskytujú v pozemských organizmoch, sa našlo aj v materiáli z Bennu: adenín, guanin, cytozín, tymín a uracil.
Ďalšia misia
Pre Bennu je ďalej charakteristický vysoký obsah amoniaku, vo vode rozpustných organických zlúčenín a špeciálnych izotopov dusíka. Podľa vedcov by to mohlo ukazovať na pôvod planétky alebo jej materského telesa vo vonkajšej časti Slnečnej sústavy.
Touto časťou analýz sa zaoberal tím Tima McCoya z Národného prírodovedného múzea vo Washingtone. „Nálezy zahŕňajú sodné fosfáty a uhličitany bohaté na sodík, sulfáty, chloridy a fluoridy,” uviedli vedci.
S modrou planétou sa sonda OSIRIS-REx v roku 2023 opäť stretla len z diaľky - schránky so vzorkami vypustila pri prelete okolo Zeme zo vzdialenosti zhruba 100-tisíc kilometrov a vydala sa na ďalšiu výskumnú misiu k planétke Apophis, ktorá podľa prepočtov v roku 2029 preletí okolo Zeme vo vzdialenosti 32-tisíc kilometrov.