Pred 66 miliónmi rokov zasiahol Zem asteroid silou, ktorú možno prirovnať k 10 miliardám atómových bômb a zmenil priebeh evolúcie. Obloha stmavla a rastliny prestali mať fotosyntézu. Vyhynuli rastliny, neskôr zvieratá, ktoré sa nimi živili. Zrútil sa potravinový reťazec a viac ako 90 percent všetkých druhov zmizlo.
Keď sa prach usadil, všetky dinosaury, okrem pár vtákov, vyhynuli. Táto katastrofická udalosť umožnila ľudskú evolúciu. Prežívajúce cicavce prekvitali, vrátane malých proto-primátov, ktoré sa vyvinuli do našej podoby, uvádza sa na portáli Science Alert.
Všetko by bolo inak
Predstav si, že by asteroid Zem minul a dinosaury by prežili. Môže to, samozrejme, znieť ako zlé sci-fi, ale dostávame sa vďaka tomu k niektorým hlbokým, filozofickým otázkam o evolúcii. Je tu ľudstvo len náhodou, alebo je vývoj inteligentných používateľov nástrojov nevyhnutný?
Mozgy, nástroje, jazyk a veľké sociálne skupiny z nás robia dominantný druh planéty. Na siedmich kontinentoch, ktoré sa na Zemi nachádzajú, žije osem miliárd ľudí. Podľa hmotnosti je ľudí viac ako všetkých voľne žijúcich zvierat. A to je čo povedať.
Upravili sme polovicu Zeme, aby sme sa my, ľudia, dokázali uživiť. V 80. rokoch paleontológ Dale Russel navrhol myšlienkový experiment, v ktorom sa z mäsožravého dinosaura vyvinul inteligentný používateľ nástrojov. Áno, znie to trochu zvláštne. Tento „dinosauroid“ by mal veľký mozog s protiľahlými palcami a chodil by vzpriamene. Nie je to nemožné, ale je to veľmi nepravdepodobné.
Ak skončíš vysokú školu, pravdepodobne z teba nebude hneď chirurg, právnik alebo raketový vedec v NASA. Ale môžeš byť umelcom, hercom alebo podnikateľom. Cesty, ktorými sa v živote uberáš, ti niektoré dvere otvárajú, iné naopak, zatvárajú. To platí aj pri evolúcii.
Ako vyzerali
Veď len zváž veľkosť dinosaurov. Začiatkom jurského obdobia sa sauropodné dinosaury, Brontosaurus a ich príbuzní, vyvinuli do 30 až 50 tonových obrov, ktorí mali dĺžku 30 metrov, čo je desaťkrát viac ako slon a boli dlhší ako modrá veľryba. Udialo sa to vo viacerých skupinách dinosaurov, ako napríklad: Diplodocidae, Brachiosauridae a pod.
Stalo sa to na rôznych kontinentoch, v rôznych časoch a klimatických podmienkach, od púští až po dažďové pralesy. Iní dinosaury, ktorí v týchto prostrediach žili, sa už nestali super gigantmi.
Spoločná niť, ktorá tieto zvieratá spájala, bola, že išlo o sauropódy. Ich pľúca, duté kosti s vysokým pomerom sily k hmotnosti a metabolizmus odomkli ich evolučný potenciál. Umožnilo im to zväčšiť sa tak, ako sa to nikdy predtým nestalo. Taktiež aj z mäsožravých dinosaurov sa vyvinuli opakovane obrovskí, desaťmetroví a niekoľkotonoví predátori. Počas 100 miliónov rokov sa z megalosauridov, allosauridov, neovenatoridov a napokon aj z tyranosauridov vyvinuli vrcholoví lovci.
Veľké telo, malý mozog
Dinosaury mali veľké telá, ale mozgy až tak nie. Vykazovali v priebehu času slabý trend smerom k zväčšeniu veľkosti mozgu. Jurské dinosaury, ako Allosaurus, Stegosaurus a Brachiosaurus, mali malé mozgy. O 80 miliónov rokov neskôr sa u tyranosaurov vyvinul väčší mozog. Ale aj napriek svojej veľkosti, ich mozog stále vážil len 400 gramov. Mozog Velicraptora vážil 15 gramov. Ľudský mozog v priemere váži 1,3 kilogramov.
Neskôr dinosaury vstúpili do nových časov. Malé bylinožravce boli bežnejšie a vtáky sa diverzifikovali. Druhy s dlhými nohami sa vyvinuli neskôr. Okrem toho, dinosaury mali čoraz zložitejší spoločenský život. „Začali žiť v stádach a vyvinuli sa prepracované rohy na boj a predvádzanie sa. Zdá sa, že dinosaury sa väčšinou vyvíjali stále rovnako a stávali sa z nich bylinožravce alebo mäsožravce s malým mozgom.“
Existuje len málo o histórii dinosaurov, čo by naznačovalo, že by urobili niečo odlišné, keby asteroid nezasiahol. Pravdepodobne by stále boli super obrami, bylinožravcami s dlhým krkom či obrovskými predátormi ako tyranosaury. Možno by sa im vyvinul o niečo väčší mozog, ale to ešte neznamená, že by sa z nich stali géniovia. Nie je pravdepodobné ani to, že by ich cicavce vytlačili. Dinosaury si totiž monopolizovali svoje územia až do úplného konca.
Naopak, z cicavcov sa nikdy nevyvinuli super obrie bylinožravce ani mäsožravce. Opakovane sa im vyvinuli veľké mozgy. Masívne mozgy sa vyvinuli napríklad u kosatiek, vorvaňov, veľrýb, slonov a podobne.
Dnes má niekoľko potomkov dinosaurov, ako sú vrany a papagáje, zložité mozgy. Vedia používať nástroje, rozprávať či počítať. Ale sú to cicavce, rovnako ako opice, slony či delfíny, ktoré vyvinuli najväčšie mozgy a najkomplexnejšie správanie.
