Jupiterov ľadový mesiac Európa je už pomerne dlho považovaný za jeden z najviac obývateľných svetov v slnečnej sústave. Ako píše portál The Conversation, aj preto misia Juno, ktorá smerovala k Jupiteru, po prvý raz priamo a podrobne otestovala a zmapovala jeho atmosféru.
Výsledky publikované v Nature Astronomy však ukazujú, že ľadový povrch Európy produkuje menej kyslíka, ako sme si mysleli.
Hlavný kandidát na život
„Existuje veľa dôvodov na nadšenie z možnosti nájsť mikrobiálny život na Európe. Dôkazy z misie Galileo ukázali, že mesiac má pod svojim ľadovým povrchom oceán, ktorý obsahuje asi dvojnásobné množstvo vody ako oceány Zeme. Modely odvodené z údajov z Európy tiež ukazujú, že jej oceánske dno je v kontakte s horninou, čo umožňuje chemické interakcie voda-hornina, ktoré produkujú energiu, čo z nej robí hlavného kandidáta na život,” vysvetľuje profesor fyziky Andrew Coates, zástupca riaditeľa v Mullard Space Science Laboratory na UCL.
Pozorovania teleskopom medzitým odhaľujú slabú atmosféru bohatú na kyslík. Vyzerá to tiež, akoby z oceánu prerušovane vytryskovali oblaky vody. A existujú určité dôkazy o prítomnosti základných chemických prvkov na povrchu – vrátane uhlíka, vodíka, dusíka, kyslíka, fosforu a síry – základných pre život na Zemi.
Zohrievanie Európy a jej oceánu je čiastočne spôsobené obežnou dráhou okolo Jupitera, ktorá vytvára sily na zahrievanie inak mrazivého prostredia. „Hoci sa Európa môže pochváliť tromi základnými ingredienciami pre život – vodou, správnymi chemickými prvkami a zdrojom tepla – ešte nevieme, či bolo dosť času na to, aby sa život rozvinul.”
Mars, Enceladus či Titan
Ďalším hlavným kandidátom v našej slnečnej sústave je Mars. Život na tejto planéte mohol začať v rovnakom čase ako na Zemi, ale potom sa pravdepodobne zastavil v dôsledku klimatických zmien. Tretím kandidátom je Saturnov mesiac Enceladus, kde misia Cassini-Huygens objavila oblaky vody z podpovrchového slaného oceánu, tiež v kontakte s horninou na dne oceánu.
„Titan je najbližšie na štvrtom mieste s hustou atmosférou organických zlúčenín vrátane uhľovodíkov a tolínov, ktoré sa zrodili vo vysokej atmosfére. Tie potom plávajú na povrch a pokrývajú ho prísadami na celý život,” opisuje odborník.
Misia Juno sa môže pochváliť najlepšími prístrojmi ktoré boli doteraz vyslané k Jupiteru. Dokáže merať energiu, smer a zloženie nabitých častíc na povrchu. Nové merania ukazujú jasné známky zachytávania molekulárnych kyslíkových a vodíkových iónov z povrchu a atmosféry. Niektoré z nich unikajú z Európy, zatiaľ čo iné narážajú na ľadový povrch, čím sa zvyšuje množstvo kyslíka na povrchu a pod povrchom.
„To potvrdzuje, že kyslík a vodík sú skutočne hlavnými zložkami atmosféry Európy – v súlade so vzdialenými pozorovaniami. Merania však naznačujú, že množstvo vyprodukovaného kyslíka – uvoľneného povrchom do atmosféry – je len asi 12 kg za sekundu, na spodnej hranici predchádzajúcich odhadov od asi 5 kg do 1 100 kilogramov za sekundu.”
Ďalšie misie
To by znamenalo, že povrch trpí veľmi malou eróziou. Merania naznačujú, že to môže predstavovať iba 1,5 cm povrchu Európy za milión rokov, čo je menej, ako sme si mysleli. Takže Európa neustále stráca kyslík v dôsledku procesov naberania, pričom z povrchu sa uvoľňuje len malé množstvo dodatočného kyslíka, aby sa doplnil a skončil späť na povrchu.
Čo to teda znamená pre jeho šance hostiť život? „Časť kyslíka zachyteného na povrchu si môže nájsť cestu do podpovrchového oceánu, aby tam vyživila akýkoľvek život. Ale na základe odhadu štúdie o celkovej strate kyslíka by to malo byť menej ako 0,3 kg až 300 kg za sekundu odhadovaných skôr,” dodáva odborník.
Až ďalšie misie ukážu, či išlo o občasný stav a podmienky v určitých časoch klesajú alebo stúpajú. Viac sa dozvieme z misie Europa Clipper NASA, ktorá bude spustená koncom tohto roka, a následne aj misia Juice, ktorá na ceste k obežnej dráhe Ganymedy uskutoční dva prelety okolo Európy.
