Ďalšiu zhruba hodinu sa Parent ponáral a vynáral z oblaku zanechaného raketou, zatiaľ čo Tony Casey, technik zodpovedný za kontrolu dát nazbieraných týmto výskumným lietadlom, sledoval všetkých 17 prístrojov na palube. Odborníci dúfali, že sa im podarí získať dostatok dát zo splodín zanechaných raketou, aby definovali dopady podobného štartu na životné prostredie.
Počet štartov rakiet sa v niekoľkých posledných rokoch prudko zvýšil kvôli tisíckam družíc, ktoré na nízku obežnú dráhu Zeme vysielajú komerčné kozmické spoločnosti - zastúpené najmä firmou SpaceX - a vládne agentúry. A to je len začiatok. Satelitov by do budúcnosti mohol byť na orbite až milión, čo by si vyžadovalo ešte väčší počet štartov do vesmíru, a tým pádom aj narastajúci počet emisií.
Giganti mlčia
SpaceX sa odmietlo k znečisteniu vyprodukovanému raketami a satelitmi vyjadriť. Zástupcovia spoločností Amazon a Eutelsat OneWeb, ktoré plánujú vystavať vlastné družicové megakonštelácie, uviedli, že sa zaviazali k udržateľnej prevádzke. Odborníci tvrdia, že nemajú v úmysle obmedzovať rýchlo sa rozvíjajúcu vesmírnu ekonomiku.
Obávajú sa ale, že vedecký postup bude pomalší ako nový vesmírny závod - teda že plné dopady tohto znečistenia pochopíme až vo chvíli, keď bude príliš neskoro. Štúdie už teraz naznačujú, že vyššie vrstvy atmosféry znečistili kovy z kozmických lodí, ktoré sa pri návrate na Zem ničia a rozpadávajú.
„Meníme systém rýchlejšie, ako sme schopní zmeny pochopiť,” uviedol astronóm Aaron Boley z kanadskej Univerzity Britskej Kolumbie. „Nikdy sme poriadne nedocenili náš vplyv na životné prostredie. A robíme to znova a znova,” domnieva sa.
Dôležité merania
Keď odštartuje raketa typu Falcon 9, trvá zhruba 90 sekúnd, kým prerazí spodnú vrstvu atmosféry nazývanú troposféra. Práve v hornej časti troposféry pilot Parent začal so svojím prenasledovaním, pričom doletel až do stredných vrstiev atmosféry, kde je taká nízka hustota vzduchu, že spolu so svojím kolegom Caseym museli mať pretlakové obleky, ťažké rukavice i helmy s kyslíkom.
Komerčné dopravné lietadlá v tejto výške lietajú len zriedka. Zriedkavé sú tu aj vplyvy počasia alebo znečistenia. Stredná vrstva atmosféry je pokojná, nedotknutá a prázdna - až na občasné rakety, ktoré tam pri ceste do vesmíru strávia tri až štyri minúty.
Kým sa raketa stočí na obežnú dráhu, vyvrhne do stredných a horných vrstiev atmosféry až dve tretiny svojich výfukových plynov. Vedci odhadujú, že tie sa zhromaždia v spodnej vrstve strednej atmosféry - v stratosfére.
Netušíme, ako nás to ovplyvní
Stratosféra je domovom ozónovej vrstvy, ktorá nás chráni pred škodlivým slnečným žiarením. Ochranná vrstva je mimoriadne citlivá a aj tie najmenšie zmeny môžu mať na ňu - aj na svet pod ňou - obrovský vplyv. Keď v roku 1991 vybuchol filipínsky vulkán Pinatubo, do stratosféry vyvrhol toľko oxidu siričitého, že to Zem ochladilo na niekoľko rokov.
Niektorí vedci sa obávajú, že podobným spôsobom môžu klímu ovplyvniť kumulatívne splodiny z rakiet. Upozorňujú síce, že znečistenie, ktoré produkujú nosné rakety, je v porovnaní so splodinami vypustenými leteckou dopravou zanedbateľné, napriek tomu aj len malý prídavok môže mať ďalekosiahle následky.
Ako presne rakety ovplyvnia onú relatívne čistú vrstvu - stratosféru - zostáva neisté. Čierny uhlík alebo sadze, ktoré sa uvoľňujú zo súčasných rakiet ale môžu pôsobiť ako nikdy nekončiaca sopečná erupcia, a nenávratne tak poškodiť ozónovú vrstvu.
