Vieme, že na Mesiaci je voda, no dodnes zostávajú otázky o tom, ako sa tam dostala, kde je uložená či ako sa pohybuje. Ako informuje portál ScienceAlert, čínski vedci v novej štúdii identifikovali sklenené guľôčky v lunárnej pôde. Práve tie by mohli potenciálne byť miestami, kde sa skrýva voda.
A vôbec nejde o zanedbateľné množstvo. Má ísť až o 270 biliónoch kilogramov (297,6 miliardy ton) látok. Zistenia, publikované v Nature Geoscience, sú založené na analýze vzoriek privezených z misie roveru Chang‘e 5, ktorý niekoľko týždňov zbieral materiál z mesačného povrchu.
Zmenia naše vnímanie vesmíru guľôčky?
Mikroskopické sklenené guľôčky sa zvyčajne tvoria, keď kúsky vesmírneho kameňa narážajú na povrch iného objektu, pričom sa vyparujú minerály, ktoré sa môžu ochladiť na častice sklovca s priemerom sotva niekoľkých desiatok alebo stoviek mikrometrov, vysvetľujú vedci.
Boli to práve minulé štúdie o guľôčkach nájdených vo vzorkách počas misie Apollo, ktoré pomohli vyvrátiť predchádzajúce predpoklady o suchosti Mesiaca.
Súčasný výskum naznačuje, že dobrý podiel vody na Mesiaci je produkovaný s malou pomocou slnečných vetrov, pretože vodíkové ióny z týchto spŕšok slnečných častíc sa spájajú s kyslíkom, ktorý je už uložený v mesačnej pôde.
Prekvapení vedci
Zásobník vody potenciálne reprezentovaný týmito guľôčkami by podľa výskumníkov, ktorí stoja za touto najnovšou štúdiou, mohol potenciálne hrať dôležitú úlohu v mesačnom vodnom cykle. Keď sa časť vody stratí vo vesmíre, môže sa doplniť zásobami uloženými v amorfnom nárazovom skle.
„Nárazové sklenené guľôčky zachovávajú hydratačné podpisy a zobrazujú profily množstva vody v súlade s difúziou vody získanej zo slnečného vetra smerom dovnútra,“ píšu vedci vo svojom nedávno publikovanom článku.
Každá sklenená guľôčka je schopná zadržať až 2-tisíc mikrogramov (0,002 gramu) vody na každý gram hmotnosti častice. Na základe analýzy hydratačných podpisov sa vedci domnievajú, že guľôčky môžu akumulovať vodu v priebehu niekoľkých rokov.
Dobývanie vesmíru by bolo neporovnateľne ľahšie
„Tento krátky čas difúzie naznačuje, že voda získaná zo slnečného vetra sa môže rýchlo akumulovať a uchovávať v sklenených guľôčkach s dopadom na Mesiac,“ píšu vedci.
Tieto zistenia môžu zásadne pomôcť ľudstvu pri plánovaní budovania misií a základní na Mesiaci. Pokiaľ by sme mohli čerpať z tohto obrovského rezervoáru, život na mesačnom povrchu by bol nielen pohodlnejší, ale hlavne dlhší. Vedci okrem toho tvrdia, že aj iné „telesá bez vzduchu“, ako je napríklad Mesiac, by povrchovú vodu mohli ukladať rovnakým spôsobom.
„Tieto zistenia naznačujú, že nárazové sklá na povrchu Mesiaca a iných bezvzduchových telesách v Slnečnej sústave sú schopné uchovávať vodu získanú zo slnečného vetra a uvoľňovať ju do vesmíru,“ hovorí geofyzik a spoluautor štúdie Hu Sen z Čínskej akadémie vied.
