Vesmír je tak giganticky veľký priestor, že ako ľudstvo ani len nedokážeme vidieť na jeho koniec. Ku hviezdam vzhliadame celé tisícročia, vesmír však odborne a do hĺbky skúmame len niekoľko desaťročí.
Výskumy a zistenia vesmírnych agentúr nás posúvajú míľovými krokmi dopredu, no stále sme sa nedostali ďalej, ako na náš Mesiac. A akú rolu v objavovaní a dobývaní vesmíru zohralo Slovensko? Malú, ale rozhodne nie zanedbateľnú.
Pozreli sme sa preto na to, aký odkaz vo vesmíre sme ako krajina už stihli zanechať. Nevynechali sme ľudí, satelity, ale ani slovenských velikánov, po ktorých sú pomenované rôzne vesmírne objekty.
Vesmírne osobnosti
Z pohľadu dobývania vesmíru máme na Slovensku dve mimoriadne významné osobnosti. Tou prvou je bezpochyby Ivan Bella - prvý a nateraz aj náš posledný astronaut, ktorý sa kedy pozrel do vesmíru.
Ten ako absolvent Vysokej vojenskej leteckej škole SNP v Košiciach lietal na strojoch MiG-21 a Su-22. 23. marca 1998 následne odišiel do podmoskovského Hviezdneho mestečka, kde sa začal pripravovať na vesmírny let.
V auguste 1998 ho vybrali za člena hlavnej rusko-francúzsko-slovenskej posádky 27. expedície na orbitálnej stanici Mir, ktorá odštartovala 20. februára 1999. Vo vesmíre strávil 7 dní, 21 hodín a 56 minút.
Druhou významnou osobnosťou je Michaela Musilová, astrobiologička a riaditeľka simulovaných marťanských a mesačných misií na výskumnej stanici HI-SEAS v Spojených štátoch.
Stanica bola pôvodne vyvinutá pre NASA na výskum ľudských vzťahov a psychologických ťažkostí, ktorým budú musieť čeliť astronauti počas dlhodobých pobytov vo vesmíre. Okrem toho vedie simulované misie na Mesiac a Mars.
Za spomenutie však rozhodne stojí aj Matej Poliaček. Ten je nielen členom letovej kontroly Medzinárodnej vesmírnej stanice, ale zároveň aj spoluzakladateľom inovatívneho vesmírneho startupu GroundCom. S Matejom sme sa rozprávali aj v rámci nášho podcastu, ktorý si môžeš vypočuť nižšie.
Satelity (nielen) v ružovom
Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA) pôvodne začínala s projektom lietania do stratosféry pomocou meteorologických balónov. Aj keď dnes sú tieto balóny skôr zostreľované, nie je to prípad projektu, ktorý dostal názov skBalloon.
Cieľom pôvodne bolo vyvinúť sondu, ktorá dokáže opakovanie lietať na hranicu vesmíru (približne 35-40 kilometrov) a robiť vedecké a technologické experimenty. Projekt v roku 2013 prerástol aj do medzinárodnej spolupráce a zároveň na jeho základoch vznikla aj prvá spin-off firma GoSpace, ktorá ponúka komerčné lety do stratosféry.
Aj keď sa Slováci v minulosti podieľali na vývoji československých satelitov, od vzniku samostatného Slovenska sme na vlastnú družicu museli čakať poriadne dlho. Dostala názov skCUBE a do vesmíru odštartovala 23. júna 2017 o 5:59 stredoeurópskeho letného času na vrchu indickej rakety.
Okolo Zeme v čase vypustenia obiehala vo vzdialenosti viac ako 500 kilometrov rýchlosťou 7,8 km/s. Slovenská republika sa tak stala 78. krajinou, ktorá vlastnými silami postavila a vypustila do vesmíru vlastnú družicu. Má rozmery 10×10×10 centimetrov a váži 1 056 g.
Slovensko má na orbite od marca 2021 aj druhú družicu CubeSat GRBAlpha. Vyniesla ju ruská raketa z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Jej cieľ je ambiciózny - overiť nové možnosti sledovania gravitačných vĺn pomocou detekcie gama zábleskov na orbite Zeme.
Čoskoro však budeme mať aj tretiu družicu. Postará sa o ňu podnikateľ Boris Procik a pôjde o prvý „rodinný“ nanosatelit, ktorý dostal pomenovanie po jeho dcére Veronike. Výnimočný bude svojou farbou - pôjde o vôbec prvú ružovú družicu.
Slovensko vo vesmíre
Množstvo objektov vo vesmíre nesie názov po významných Slovákov. Najvýznamnejšiu príležitosť sme však dostali v roku 2019. V rámci celosvetového projektu IAU100 NameExoWorlds si vtedy mohla ktorákoľvek krajina na svete pomenovať jeden planetárny systém (exoplanétu a jej materskú hviezdu).
Výber názvu prebiehal prostredníctvom hlasovania verejnosti. Nakoniec sme materskej hviezde vybrali názov Chasoň, ktorý predstavuje staroveký slovenský názov pre Slnko. Exoplanéta dostala pomenovanie Kráľomoc, čo je zase historický názov pre Jupiter.
Okrem toho však vo vesmíre nájdeme napríklad aj planétku 15946 Satinský. Tá bola objavená 8. januára 1998 Adriánom Galádom a Alexanderom Pravdom na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu Modra.
Nájsť však môžeš aj planétky 4781 Sládkovič, 3571 Milanštefánik, 3980 Hviezdoslav, 4018 Bratislava, 59419 Prešov či dokonca 25384 Partizánske.
Veľmi zaujímavý je aj príbeh planétky 31462 Brchnelova. Tá dostala názov po Michaele Brchnelovej. Tá sa do povedomia dostala vďaka úspechu projektu O urýchľovaní častíc v Tychovom pozostatku po supernove.
Ten obsadil prvé miesto na prestížnej medzinárodnej súťaži Intel ISEF 2014 (The Intel International Science and Engineering Fair) v kategórii fyzika a astronómia. Výhrou v tejto súťaži bolo okrem iného aj pomenovanie vlastnej planétky.