Musíme si uvedomiť, že naša planéta bola posiata nebezpečenstvom dávno predtým, než sa na nej objavil človek. Ako pripomína portál ScienceAlert, aj keď sa ľudstvu podarí nezničiť našu existenciu vojnou alebo zmenou klímy, stále existujú ďalšie existenčné hrozby, na ktoré musíme byť pripravení.
Azda najviac sa hovorí o nebezpečenstve, ktoré predstavujú asteroidy z hlbín vesmíru. S nimi si mnohí z nás hneď spomenú na ten, ktorý je podozrivý z vyhubenia dinosaurov pred 65 miliónmi rokov. Keď teda ľudia začnú premýšľať nad súdnym dňom Zeme, zvyčajne svoju pozornosť nasmerujú smerom nahor.
Kolosálne nebezpečenstvo
Ako pripomína komentár dvoch vedcov publikovaný v časopise Nature, ľudia sa na túto možnosť reálne pripravujú. Investujú do monitorovania asteroidov a dokonca už aj do ich vychýlenia z dráhy stretu s našou planétou. Podľa vedcov by sme však nemali dovoliť, aby úzkosť z asteroidov zatienila ďalšie kolosálne nebezpečenstvo, ktoré nám číha pod nosom - sopky.
„V priebehu nasledujúceho storočia je výskyt rozsiahlych sopečných erupcií stokrát pravdepodobnejší, než dopady asteroidov a komét dohromady,“ píšu Michael Cassidy, profesor vulkanológie na univerzite v Birminghame a Lara Mani, výskumníčka a spolupracovníčka Centra pre štúdium existenčných rizík na University of Cambridge.
Podľa nich je prezieravé, že as pripravujeme na problémy spôsobené asteroidmi, zároveň však robíme príliš málo na vyvarovanie sa a ochranu pred sopečnou „supererupciou“. „Vlády a globálne agentúry minú ročne stovky miliónov dolárov na planetárnu obranu, vrátane nového amerického experimentu na odrazenie vesmírnych skál,“ píše dvojica
Potrebujeme zmenu
Misia NASA Double Asteroid Redirection Test (DART) čoskoro otestuje uskutočniteľnosť vychýlenia asteroidu z kurzu. Misia DART bude stáť asi 330 miliónov dolárov, a hoci je to výhodná akcia, ak nás zachráni pred asteroidom, Cassidy a Mani poznamenávajú, že neexistuje žiadna porovnateľná investícia na prípravu na supererupciu. „Toto sa musí zmeniť,“ píšu.
Ako poznamenávajú, na rozdiel od asteroidov sú sopky už dávno roztrúsené po Zemi. Často si ich fotíme pokryté malebnou scenériou, ktorá popiera ich deštruktívny potenciál. Aj keď sme videli množstvo výbuchov sopiek, žiadna udalosť sa nevyrovná supervulkánom, ktoré vybuchujú každých 15-tisíc rokov.
To najhoršie si už ľudstvo nepamätá
Posledná supererupcia tohto druhu sa podľa americkej geologickej služby USGS stala asi pred 22-tisíc rokmi. Pre lepšie vysvetlenie, supererupcia je erupcia s magnitúdou 8, čo je najvyššie hodnotenie v indexe sopečnej výbušnosti. Erupcia indonézskej Mount Tambora v roku 1815 mala pre porovnanie magnitúdu 7 a zabila približne 100-tisíc ľudí.
Popol a dym z erupcie znížil globálne teploty v priemere o jeden stupeň, čo následne spôsobilo „rok bez leta“. Ľudstvo trápili rozsiahle neúrody, ktoré následne viedli k hladomoru, prepuknutiu chorôb a násiliu. Monitorovanie sopiek sa však odvtedy zlepšila, no nie natoľko, aby kompenzovala všetky riziká, ktorým teraz čelíme.
Cassidy a Mani poznamenávajú, že populácia Zeme sa od začiatku 19. storočia zdvojnásobila a niektoré veľké mestské oblasti rozkvitli v blízkosti nebezpečných sopiek. Viac sa spoliehame aj na globálny obchod, takže otrasy na jednom mieste môžu podnietiť nedostatok potravín a iné krízy inde.
Potrebujeme viac meraní aj vzdelávania
Nebezpečenstvo, ktoré predstavujú sopky, môže byť väčšie, než si myslíme. V štúdii z roku 2021 založenej na údajoch zo starých ľadovcových jadier výskumníci zistili, že intervaly medzi katastrofickými erupciami sú o stovky alebo dokonca tisíce rokov kratšie, než sa pôvodne predpokladalo.
História mnohých sopiek zostáva nejasná, takže je ťažké predvídať budúce erupcie a sústrediť zdroje tam, kde sú najvyššie riziká. Potrebujeme viac výskumu ľadovcových jadier, ako aj historických a geologických záznamov, píšu Cassidy a Mani.
Výskumníci poznamenávajú, že vulkanológovia už dlho túžia po špecializovanom satelite na pozorovanie sopiek, ktorý by mohol zvýšiť pripravenosť nad rámec súčasného systému zdieľania existujúcich satelitov s inými vedcami.
Ďalším kľúčom k odolnosti je informovanosť a vzdelávanie komunity. Ľudia potrebujú vedieť, či žijú v nebezpečných zónach sopky, ako sa pripraviť na erupciu a čo robiť, keď k nej dôjde.
