KozmonautFacebook/Retro Space Images
StoryEditor

Vo vesmíre zvraciate a trpíte závratmi. Všetci sledovali vzburu kozmonautov. Prečo prerušili spojenie so Zemou?

David LorenciDnes18.02.2022., 10:30h
Ako prvý o zlých prejavoch vo vesmíre hovoril kozmonaut William Pogue. Jeho misia Skylab 4 vykonala prvý štrajk vo vesmíre, keď vypovedala poslušnosť, vypla komunikáciu so Zemou a dala si deň voľna.
Lajkuj Brainee.sk na

Pre kontrolný štáb NASA to bol vtedy šok. Jeho podriadená trojčlenná posádka vo vesmíre jednoducho otočila gombíkom a odrezala spojenie so Zemou: Koniec vyjednávania, nestojíme o sprostredkovanie a hlavne nie o vaše komandovanie. Mala na to veľmi prostý, až „prízemný“ dôvod: prepracovanosť.

Vzbura však mala tiež „nadpozemské" kontúry. „Pobyt vo vesmíre v nás vzbudil humanistickejšie pocity k druhému, a teda aj k ostatným členom posádky," vysvetľoval po návrate na Zem Pogue. Štáb z nich robil svojimi nadmernými povelmi a požiadavkami stroje, zatiaľ čo kozmonauti si vďaka kozmickému nadhľadu uvedomovali oveľa viac ako na Zemi, že sú len ľudia.

Vzbura vo vesmíre

Aj preto bolo v slúchadlách pozemských kontrolórov na celý jeden dlhý deň ticho. Nikto na Zemi nevedel, čo sa v priestoroch orbitálnej kozmickej stanice Skylab odohrávalo. Čo vzbúrenci vykonávajú? Čo tam tak vôbec môžu robiť? Odpoveď bola veľmi jednoduchá. Predovšetkým sa pozerali z okien do vesmíru. A veľa premýšľali, vnímali a cítili. „Študovali sme Slnko, Zem pod nami a sami seba,“ prezradil Pogue.

Oproti obrazu studenej vojny, ktorý vykresľoval amerických kozmonautov ako nadľudských hrdinov, sa Pogue nezdráhal priznať, že byť kozmonautom je jednoducho práca, a to veľmi vyčerpávajúca. Zvraciate, trpíte bolesťami hlavy a závratmi, popisoval veľmi nehrdinské trápenia, ktoré so sebou pobyt vo vesmíre nesie. Bol to „najzemitejší zo všetkých astronautov", napísal o ňom preto autor niekoľkých kníh o vesmírnych misiách Henry Cooper.

Na misii Skylab to navyše posádke kontrolný štáb nijako neuľahčoval. „Boli sme prepracovaní. Celý deň sme sa hnali od úlohy k úlohe," vysvetľoval príčiny výnimočnej revolty Pogue. Robili experimenty, opravovali chyby, zbierali informácie, každý tretí deň boli predmetom psychických a zdravotných výskumov.

​V kozme sa pritom všetky operácie vykonávajú oveľa dlhšie ako pri predletovej príprave na Zemi. Tretia misia Skylab si pritom nepočínala zle, úlohy jej zabrali o päťdesiatpäť percent času dlhšie, než keď ich astronauti robili na Zemi, predchádzajúca výprava Skylab 2 bola lepšia len o štyri percentá, pred odletom sa navyše povedalo, že pracovné tempo Skylabu 3 bude nižšie.

„Strkali nás z jednej časti stanice do druhej, bez akejkoľvek psychickej prípravy, nieto ešte bez prípravy experimentov samotných, práca sa nedala vykonávať profesionálne," objasňoval po rokoch Pogue. Kozmonauti nemali chvíľku oddychu, každé jedlo bolo prerušené hlasom zo štábu, ktorý udeľoval inštrukcie a povely. „Na Zemi nám nepovedali, že budeme štyridsaťosem dní pracovať šestnásť hodín denne," apeloval na štáb veliteľ misie Carr. Bolo to vôbec prvýkrát, keď s NASA nejaký kozmonaut hovoril týmto tónom.

Enormné výkony navyše priniesli nielen fyzické a psychické vyčerpanie, ale aj kontrast, ktorý vynikal, kedykoľvek sa astronauti pozreli z okna. Pozerali totiž na vesmír, obrovský, mohutný priestor, ktorý kládol ľudským bytostiam pálčivejšie otázky, než ktoré si kládli vedecké testy a pokusy. Otázky, ktoré technokratický štáb na Zemi, ktorý sa riadil jedinou ambíciou, a to splniť plán, nedokázal vypočuť. Otázky o hlbšom zmysle celej misie, ale tiež o zmysle ľudskej existencie.

Nie sme stroje

„Snažil som sa situáciu vnímať ako ľudská bytosť, namiesto toho, aby som fungoval ako stroj," spomínal Pogue. Pobyt v kozme v ňom prebudil humanizmus, ktorý na Zemi necítil, ako vysvetľoval. A zvyšní dvaja kolegovia na tom boli rovnako. V polovici vesmírneho pobytu pohár pretiekol.

Posádka začala vzburu a vypla komunikáciu so Zemou. Vstúpila do štrajku a vydržala v nej celý jeden deň.
Bol to úspešný štrajk, keď komunikáciu obnovili, uzavreli so Zemou kompromisnú dohodu a zvyšných šesť týždňov v kozme sa nieslo v pozvoľnejšom pracovnom rytme. A vybojovali to aj pre svojich nasledovníkov, po vesmírnom štrajku NASA myslí v plánoch aj na nevyhnutné voľno kozmonautov. Hoci dodáva, ako každý zamestnávateľ, že náklady musia byť využívané čo najefektívnejšie.

Pogue pritom ale rozhodne nemôže byť vinený z toho, že by bol lajdák. V rámci misie Skylab absolvoval dve výpravy mimo stanice, tou na Vianoce 1973 dokonca vytvoril rekord, v kozme bol plných sedem hodín a tri minúty. Tím vykonal šesťdesiatpäť experimentov, dvadsaťšesť vedeckých demonštrácií, vedecké dáta boli zaznamenané na pásky o dĺžke 30,6 milióna kilometrov.

Miesto na Mesiac na Skylab

Vôbec nešlo o to, že by bol Pogue nevďačný, že by sa dostal do vesmíru omylom alebo že by o onú náročnú výzvu nestál. Naopak, lietanie bolo jeho snom od detstva a podriadil mu celý svoj život. Vyštudoval dve univerzity, v roku 1951 vstúpil do amerických leteckých síl, dva roky bojoval s bombardérom v kórejskej vojne, lietať však chcel oveľa vyššie.

Veľký krok k tomu urobil v roku 1966, keď si ho NASA vybrala medzi devätnástku nových amerických kozmonautov. Slúžil dokonca v kontrolných štáboch niekoľkých vesmírnych výprav, stále ale čakal na svoju príležitosť, do kozmu sa chcel vypraviť osobne. Dvere sa pootvorili, keď bol menovaný za člena výpravy na Mesiac Apollo 19. Lenže len neoficiálne.

NASA sa k oficiálnemu vyhláseniu neodvážila a mala na to dobré dôvody, obávala sa, že jej rozpočet načrtnutý Washingtonom môže operáciu zhatiť. A k tomu aj došlo, Pogue sa to dozvedel z novín. Vzápätí ale dostal telefón: „Haló, s Appolom nepoletíš. Nechceš ale letieť so Skylabom?"

Ponuku na prácu v orbitálnej kozmickej stanici vzal, rovnako ako jeho dvaja kolegovia Jerry Carr a Ed Gibson. Do kozmu vyleteli v novembri 1973 a strávili v ňom celkom presne osemdesiatštyri dní, jednu hodinu, pätnásť minút a tridsať sekúnd, než sa späť na Zem vrátili vo februári nasledujúceho roku, 1 214-krát ju obleteli, aby pritom urazili šesťdesiatpäť miliónov kilometrov. A zviedli jednu bezprecedentnú bitku za ľudskosť.

Ako tam chodíte na WC?

Po návrate na Zem v roku 1975 Pogue z NASA odišiel a pracoval pre firmy Martin Marietta (dnes Lockheed Martin) a Boeing a prispieval zlepšovákmi do dizajnu spŕch, spacích priestorov či toaliet pre kozmonautov.

A tiež prednášal a písal knihy, jedna z nich nesie v názve otázku, ktorú vraj dostával najčastejšie: „A ako sa chodí v kozme na záchod?" „V sektore pre odpady sme na zber moču používali lievikovité zariadenie," vysvetľoval a dodával že, na sedadle ste museli používať pás, aby ste neodleteli mimo.

Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/veda/vesmir, menuAlias = vesmir, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
29. jún 2022 04:52