Nosná raketa Falcon 9 vyniesla vo februári 2015 do vesmíru družicu vesmírnej agentúry NASA určenú na pozorovanie slnečných erupcií a globálnych zmien podnebia. Druhý stupeň rakety sa však odvtedy podľa expertov pohybuje po „chaotickej dráhe“. Informoval o tom na svojej webovej stránke denník The Guardian.
Na návrat na Zem nemá dostatok paliva
„V tomto štádiu je dostatočne jasné, že (raketa) nemá dostatok paliva na návrat do atmosféry Zeme,“ napísal na webovej stránke venovanej technológiám Ars Technica meteorológ Eric Berger. Rakete však podľa jeho slov takisto „chýba energia“ na únik z gravitačného pôsobenia Zeme a Mesiaca.
„Raketa sa preto od februára 2015 pohybuje po tak trochu chaotickej dráhe,“ dodal. Presné miesto zrážky s Mesiacom však nie je známe.
„Môžeme povedať, že 4. marca zasiahne Mesiac rýchlosťou asi 2,6 kilometra za sekundu. Vznikne tak kráter s priemerom asi 19 metrov – vyhliadka, ktorá vyvolala v kruhoch sociálnych médií pobúrenie ľudí, ktorí sú zdesení, že ľudská nedbanlivosť takto znetvorí Mesiac,“ napísal pre The Conversation profesor planetárnych geovied David Rothery.
Radšej na Mesiaci než na Zemi
Podľa neho je ekologickejšie, ak mŕtva raketa skončí na Mesiaci, ako keď sa rozptýli hornou vrstvou zemskej atmosféry vo forme častíc oxidu kovu, čo sa deje pri vyhorení pri opätovnom vstupe. Mesiacu tiež chýba atmosféra, ktorá by ho chránila pred vesmírnym odpadom, takže sa na ňom neustále hromadia prirodzene sa vyskytujúce krátery po dopadoch.
Lunar Reconnaissance Orbiter zachytil 19-metrový kráter, ktorý sa vytvoril, keď v marci 2013 narazil na povrch poltonový kus asteroidu, ktorý sa pohyboval asi desaťkrát rýchlejšie ako Falcon 9. Za posledné desaťročie došlo k stovkám menších dopadov s hmotnosťou len pol kilogramu, ktoré boli zaznamenané projektom NASA na monitorovanie dopadu na Mesiac.
„Nadchádzajúci dopad bude na odvrátenej strane Mesiaca, takže ho nebudeme môcť vidieť. Kozmická loď obiehajúca okolo Mesiaca však bude môcť následne zobraziť impaktný kráter. Dozvieme sa niečo nové? Na Mesiac už došlo k niekoľkým zámerným pádom, takže vieme, čo môžeme očakávať,“ pokračuje Rothery.
Presne cielená, úmyselná havária bola dosiahnutá napríklad aj v roku 2009, keď misia NASA LCROSS vyslala projektil do trvalo zatieneného polárneho krátera. Na jeho ľadovom dne vytvorila menší kráter a vyvrhla oblak, ktorý dokázal, že obsahuje vodnú paru.
Mylné dôkazy o živote
„Takže mi neprekáža, že na Mesiaci vzniká ešte jeden kráter. Už má niečo ako pol miliardy kráterov s priemerom desať metrov alebo viac.“ Čoho by sme sa ale mali obávať, je podľa Rotheryho kontaminácia Mesiaca živými mikróbmi alebo molekulami, ktoré by sa v budúcnosti mohli mylne považovať za dôkaz bývalého života na Mesiaci.
Väčšina národov podpísala protokoly planetárnej ochrany, ktoré sa snažia minimalizovať riziko biologickej kontaminácie zo Zeme na inom telese (a naopak). Protokoly sú zavedené z etických aj vedeckých dôvodov. Etický argument je, že by nebolo správne ohroziť akýkoľvek ekosystém, ktorý môže existovať na inom telese, zavedením organizmov zo Zeme, ktorým by sa tam mohlo dariť.
Vedeckým argumentom je, že chceme študovať a pochopiť prirodzené podmienky na každom inom telese, takže by sme nemali riskovať ich kompromitovanie alebo zničenie svojvoľnou kontamináciou. K najväčšiemu nedávnemu porušeniu protokolov došlo v roku 2019, keď na Mesiaci havaroval súkromne financovaný izraelský lunárny lander Beresheet so vzorkami DNA a tisíckami mikróbov. Tie sú teraz rozptýlené po mieste havárie.
„Falcon 9 nebol pri štarte sterilný, ale neniesol ani biologický náklad. Vo vesmíre je to už sedem rokov, takže riziko biokontaminácie je teraz mizivo malé – ale čím viac vecí pošleme na Mesiac, tým opatrnejší musíme byť a tým ťažšie bude presadzovať akékoľvek pravidlá,“ dodal na záver Rothery.