Ľad mizne, oceány sa zohrievajú a budúcnosť obyvateľov Arktídy vyzerá čoraz ponurejšie a neistejšie. Vedci varujú, že do polovice tohto storočia by mohli zmiznúť viac než dve tretiny populácie ľadových medveďov. Napriek tomu príroda ukazuje svoju nesmiernu húževnatosť. Najnovšie zistenia naznačujú, že časť medveďov už reaguje na meniace sa podmienky, píše portál ScienceAlert.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že genetická evolúcia je pomalý proces, ktorý trvá tisíce rokov. No v extrémnych podmienkach sa dokáže zrýchliť.
Vedci si všimli silné prepojenie medzi rastúcimi teplotami v juhovýchodnom Grónsku a zmenami v genetickej výbave tamojších ľadových medveďov. Teplejšie prostredie zanecháva stopu priamo v ich DNA.
Chaos, ktorý môže zachraňovať život
V genóme ľadových medveďov sa nachádzajú takzvané „skáčuce gény“, pohyblivé úseky DNA, ktoré sa dokážu presúvať a meniť správanie iných génov, píše Nature. Za normálnych okolností sú pod kontrolou. No keď príde silný environmentálny stres, napríklad výrazné oteplenie, môžu sa aktivovať.
Presne to sa podľa výskumu deje v teplejších oblastiach Grónska. Tieto gény sa tam „prebúdzajú“, množia a zasahujú do oblastí DNA, ktoré súvisia so stresom, metabolizmom či hospodárením s energiou.
Znie to chaoticky, ale aj chaos môže byť niekedy začiatkom adaptácie.
Dva spôsoby prežitia
Kým severovýchod Grónska je stále studený a stabilný, juhovýchod predstavuje pravý opak: viac dažďa, silnejší vietor, strmé hory a rýchlo miznúci ľad.
A práve ľad je pre medvede kľúčový. Slúži im ako lovná plošina na chytanie tuleňov. Keď mizne, mizne aj istota potravy.
Niektoré genetické zmeny však naznačujú, že juhovýchodné medvede sa možno učia fungovať inak – efektívnejšie hospodáriť s tukmi, zvládať hlad a možno dokonca prispôsobovať jedálniček. Tam, kde už tulene nie sú samozrejmosťou, môže byť flexibilita otázkou prežitia.
Evolúcia v priamom prenose
Výskumníci zaznamenali viac než 1 500 genetických prvkov, ktoré sú v juhovýchodnej populácii aktívnejšie než inde. To naznačuje, že zmeny prebiehajú práve teraz. Nie o tisíce rokov, ale v priebehu niekoľkých generácií.
Nie je to však záruka záchrany. Medvede stále potrebujú potravu, priestor a partnerov na rozmnožovanie. No tieto genetické posuny dávajú nádej, že aspoň niektoré populácie majú šancu prispôsobiť sa novému svetu.
Klimatická zmena neovplyvňuje len počasie, ale zasahuje do samotnej podstaty života. Niektoré druhy sa dokážu prispôsobiť, iné nie. A práve pochopenie týchto rozdielov pomáha vedcom zistiť, koho ešte dokážeme zachrániť, a kde už môže byť neskoro.