Vedci, ktorí sledovali Zem z vesmíru celé dve desaťročia, zistili, že ročné obdobia sa na planéte neriadia jednotným harmonogramom. A niekedy sú rozdiely také výrazné, že aj susedné regióny môžu pôsobiť, akoby žili v úplne inom ročnom období, upozorňuje portál ScienceAlert na základe štúdie, ktorá bola publikovaná v časopise Nature.
To, že sa dve miesta nachádzajú na rovnakej pologuli, zemepisnej šírke či nadmorskej výške, ešte vôbec neznamená, že zažívajú jar či jeseň v rovnakom čase. Príroda si totiž nekreslí hranice pravítkom. Stačí pár kilometrov a všetko môže fungovať inak – počasie aj vegetácia. A je to úplne prirodzené.
Rozdiely vytvárajú rozmanitosť
Práve tieto nezosynchronizované obdobia stoja za tým, prečo sú niektoré oblasti sveta neuveriteľne bohaté na život. Rastliny a zvieratá sa musia týmto odlišnostiam prispôsobiť.
A niekedy až tak veľmi, že sa z jedného druhu postupne stanú dva. Ak sa napríklad rovnaký druh v dvoch susedných oblastiach rozmnožuje v odlišnom období, prestanú sa medzi sebou krížiť. O pár generácií neskôr máme na svete úplne nové druhy.
Rozdiely nevidno len v divokej prírode. Stačí sa pozrieť na mestá, ktoré od seba delí len pár hodín cesty, píše Weather Spark. Jedno má najviac dažďa v lete, druhé v zime. To spôsobí rôzne ekosystémy aj odlišný rytmus života...
Zvláštny prípad Stredomoria
Vedcov zaujalo aj to, že oblasti s typickou stredomorskou klímou (mierne zimy, horúce a suché letá) fungujú podľa vlastných pravidiel. Lesy v týchto regiónoch dosahujú vrchol rastu až o niekoľko mesiacov neskôr než inde na svete.
Kalifornia, Čile, južná Afrika, južná Austrália či Stredomorie tak žijú v jemnom sezónnom oneskorení, ktoré však ovplyvňuje všetko: od lesov až po poľnohospodárstvo.
Jedným z najlepších príkladov je káva. V niektorých krajinách môžu farmy vzdialené len deň cesty cez hory zbierať úrodu v úplne inom čase, akoby ležali na opačných stranách planéty.
Pre prírodu to ale problém nie je. Nás to ale upozorňuje, že jeden univerzálny „kalendár ročných období“ jednoducho nie je realita.
Podstata lokálnych rozdielov
Doteraz sme pri predpovediach vývoja klímy často používali zjednodušené modely. Lenže ak chceme pochopiť, ako klimatická kríza ovplyvní naše zdravie, potraviny či biodiverzitu, musíme sa naučiť vnímať rozdiely, aj tie lokálne.
Dokonca aj mikroskopický život v Arktíde môže zmeniť veci z globálneho hľadiska. Nové objavy naznačujú, že topenie ľadu môže spustiť reťazové reakcie, ktoré ovplyvnia oceány aj množstvo oxidu uhličitého v atmosfére.
Príroda má svoj vlastný kalendár, a ten je nepresný, lokálny, plný výnimiek. Ale práve vďaka tomu je taká neuveriteľne bohatá. A čím lepšie tomu porozumieme, tým lepšie sa dokážeme pripraviť na budúcnosť.