Drsné, suché počasie zvyšuje salinitu pôdy a tým ničí historické pamiatky v ruinách miest, ako je Ur, rodisko biblického patriarchu Abraháma, či Babylon, kedysi nádherná metropola viacerých starovekých ríš, píše portál iDnes.
V meste Ur piesočné duny urýchľujú eróziu severnej časti majestátneho stupňovitého chrámu – zikkuratu, ktorý bol pred viac ako 4000 rokmi zasvätený mesačnému bohu Nannovi.
„Spojenie vetra a piesočných dún spôsobuje eróziu severnej časti stavby,“ uviedol Abdulláh Nasralláh, archeológ z oddelenia staroveku v irackej provincii Dhi Qár, kde sa mesto Ur nachádza.
Svätyňa, zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, patrí k najlepšie zachovaným príkladom starovekej mezopotámskej architektúry. Poskytuje jedinečný pohľad do náboženských praktík a posvätných rituálov sumerskej ríše, v ktorej rozkvitala jedna z najstarších civilizácií sveta.
„Kým tretia vrstva zikkuratu už v minulosti utrpela poškodenie v dôsledku počasia a klimatických zmien, erózia teraz zasahuje aj druhú vrstvu,“ dodal Nasralláh.
Neďaleko odtiaľ soľné usadeniny poškodzujú hlinené tehly kráľovského pohrebiska v Ure, ktoré objavil britský archeológ sir Leonard Woolley v 20. rokoch minulého storočia. Dnes tejto pamiatke hrozí zrútenie.
„Tieto solné usadeniny vznikli v dôsledku globálneho otepľovania a klimatických zmien, ktoré poškodili dôležité časti pohrebiska. Nakoniec usadeniny spôsobia, že sa hlinené tehly, z ktorých je toto pohrebisko postavené, úplne rozpadnú,“ vysvetlil Kázem Hassún, inšpektor oddelenia pamiatok v provincii Dhi Qár.
Irak sa potýka s rastúcimi teplotami a výrazným suchom, ktoré zvyšuje salinitu pôdy na juhu krajiny – v oblasti, kde sa mohutné rieky Tigris a Eufrat spájajú pred ústím do Perzského zálivu.
Ako soľ a sucho ničia pamiatky Mezopotámie
Vyššie po prúde Eufratu sú ohrozené aj archeologické lokality starovekého Babylonu. Tie naliehavo potrebujú pozornosť a reštaurovanie, avšak nedostatok finančných prostriedkov zostáva hlavnou prekážkou, uviedol Montaser Hasnáví, riaditeľ z irackého ministerstva kultúry.
Krajina už pritom zažila desaťročia vojen, ktoré jej historické pamiatky vážne poškodili – od vojny s Iránom v 80. rokoch cez vojnu v Perzskom zálive začiatkom 90. rokov až po inváziu vedenú Spojenými štátmi v roku 2003, následné povstalecké násilie a vzostup aj pád teroristickej organizácie Islamský štát.
Najnovšou hrozbou je však klimatická zmena, ktorá mení celý ekosystém krajiny. Neohrozuje len jej poľnohospodársku budúcnosť, ale aj historické dedičstvo.
Vysoká salinita v Babylone ohrozuje ílovité materiály starovekých stavieb, na ktorých povrchu sú dodnes viditeľné prepracované sumerské reliéfy. Tieto materiály pochádzali priamo z pôdy, ktorá mala v minulosti nižší obsah soli.
To im dodávalo väčšiu odolnosť voči vonkajším vplyvom, no nesprávne reštaurátorské postupy z predchádzajúcich desaťročí spôsobili, že sú teraz naopak zraniteľnejšie, vysvetlil Hasnáví.
Kvôli rastúcej salinite je nevyhnutné opraviť staršie nedostatky a pamiatky čo najskôr zreštaurovať.
„Problém so salinitou sa zhoršuje nielen na povrchu, ale aj v podzemných vodách. To môže viesť k zničeniu mnohých starovekých miest ukrytých pod zemou,“ dodal Hasnáví.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.