Podľa modelov by mal rok 2026 odštartovať výrazne nadpriemernými teplotami, informuje portál iMeteo.sk. Ochladenie, alebo aspoň niečo, čo by sa dalo nazvať „normálom“, sa očakáva len v obmedzených oblastiach, najmä v Kanade a nad Severnom Atlantiku.
Zvyšok planéty sa má pripraviť na teplejšie počasie, než je obvyklé. A to už od prvých mesiacov roka.
Hranica, ku ktorej sa blížime príliš rýchlo
Rok 2026 sa s veľkou pravdepodobnosťou zaradí medzi ďalšie mimoriadne teplé roky, upozorňujú Britskí meteorológovia. Priemerná globálna teplota by mala byť viac než o 1,4 stupňa Celzia vyššia než v období pred industrializáciou.
Význam tohto čísla je zásadný. Práve hranica 1,5 stupňa Celzia je považovaná za bod, po ktorom sa klimatické zmeny môžu stať oveľa menej predvídateľnými, a tiež oveľa nebezpečnejšími, upozorňuje iMeteo.sk.
Aj keď má byť rok 2026 o niečo „chladnejší“ než extrémny rok 2024, stále pôjde o jeden z najteplejších rokov, aké sme kedy zaznamenali.
Dočasné výkyvy, trvalý problém
Vedci upozorňujú, že vývoj teplôt ovplyvňujú aj prirodzené javy, ako El Niño či La Niña. Tie dokážu krátkodobo teploty zvýšiť alebo mierne utlmiť.
Lenže pod týmto kolísaním sa skrýva ďalší závažný problém: dlhodobý a nepretržitý rast emisií skleníkových plynov. Aj keď sa jeden rok mierne „ochladí“, trend zostáva rovnaký.
Jedným z najznepokojujúcejších signálov sú rekordné koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére. Sú najvyššie v histórii meraní a podľa odborníkov výrazne zvyšujú riziko takzvaných klimatických bodov zlomu, píše iMeteo.sk.
Tieto momenty spúšťajú procesy, ktoré už nedokážeme zastaviť: masívne topenie ľadovcov, kolaps ekosystémov či odumieranie tropických pralesov. A tie by otepľovanie ešte viac urýchlili.
Rok 2026 nebude výnimkou ani prestávkou a čísla, o ktorých sa hovorilo ako o budúcnosti, sa stávajú prítomnosťou. Každý ďalší rok sa k tej pomyselnej čiare približujeme rýchlejšie, než by sme chceli.