Vedci upozorňujú, že drobné ľadovcové jazerá vznikajú tak rýchlo, že ich satelitné monitorovanie nestihne včas zachytiť. Jedno z nich v júli 2025 spôsobilo povodeň, ktorá zmietla most medzi Nepálom a Čínou a pripravila o život najmenej deväť ľudí z horskej dediny Rasuwagadhi. Jazero, ktoré spustilo túto tragédiu, sa na snímkach objavilo len pár mesiacov predtým, informuje portál Yahoo na základe správy v Dialogue Earth.
„Tieto malé a krátkodobé jazerá sú nebezpečnejšie, než sme si mysleli,“ varuje analytik Finu Shrestha z Medzinárodného centra pre integrovaný rozvoj hôr.
Klimatická kríza naberá na tempe
Otepľovanie urýchľuje topenie ľadovcov a v regióne Hindu Kush–Himaláje už dnes existuje najmenej 47 rizikových jazier. Keď prasknú, voda sa môže valiť aj stovky kilometrov, ničiť mosty, domy, elektrické vedenia a zároveň brať ľuďom to najcennejšie – pôdu a pitnú vodu.
Najhoršie na tom je, že miestne komunity o tejto hrozbe väčšinou netušia. Žijú v tieni hôr, no bez varovných signálov. A keď príde povodeň, nie je čas baliť si veci ani ujsť.
Dá sa tomu vôbec čeliť?
Vedci preto apelujú na medzinárodnú spoluprácu a nové technológie. Umelá inteligencia, satelitné mapovanie či monitorovanie v reálnom čase by mohli zachrániť stovky životov. Dôležitá je však aj osveta – aby ľudia v údolí vedeli, čo sa deje vysoko nad nimi.
Príklady už máme. Varovné systémy pri hurikánoch či požiaroch ukazujú, že keď sa spojí veda, technológia a politická vôľa, tragédiám sa dá predísť. Komunity v Himalájach teraz potrebujú to isté – odolnejšiu infraštruktúru, lepšiu pripravenosť a vlády, ktoré nebudú zatvárať oči pred tým, čo sa deje za ich hranicami.