Dôvodom je najmä miestny priemyselný závod, ktorý namiesto očakávanej prosperity priniesol biedu. Obyvatelia musia znášať obrovský zápach aj úbytok biodiverzity, píše portál iDnes.
„Továreň nám tu všetko otrávila. Stromy, more, ľudí. Kedysi sme boli hrdí na naše granátové jablká. Aj tie však teraz chutia po dyme,“ hovorí pre agentúru Reuters ekologický aktivista Safouan Kbibieh.
Celé mesto Gábes dlhodobo trápi smog, stromy stratili svoje pôvodné farby, tyrkysová farba mora je tiež už minulosťou a na plážach sa váľajú tony odpadu. Obyvatelia mesta bojujú s respiračnými ochoreniami, s rakovinami aj častými chorobami kostí.
Frustrácia obyvateľov mesta postupne narastá. Pred niekoľkými dňami dokonca prerástla do otvoreného odporu. Tuniská polícia proti stovkám demonštrantov, ktorí sa rozhodli vniknúť do samotného závodu, použila aj slzný plyn. Naposledy sa protesty uskutočnili minulý týždeň a v pláne sú ďalšie.
Sľubovaná prosperita sa zmenila na ekologickú katastrofu
Vlastníkom obrovskej továrne v tuniskom meste Gábes je štátny podnik Tunisian Chemical Group. Je to najväčší závod na spracovanie fosfátov v celom Tunisku, od ktorého si miestni, najmä z pohľadu zamestnanosti, veľa sľubovali. Pravdepodobne však nečakali, aké fatálne ekologické dôsledky bude mať jeho prevádzka po niekoľkých rokoch, píše agentúra Reuters.
Budúcnosťou priemyselného komplexu na juhu Tuniska sa teraz začali zaoberať aj najvyšší tuniskí politickí predstavitelia. Prezident Kais Saied už vyzval úrady, aby aktuálnu situáciu začali riešiť. Na obrat k lepšiemu to však aspoň v blízkej budúcnosti veľmi nevyzerá.
Štát zarába, obyvatelia platia zdravím
Závod na spracovanie fosfátov má pomerne bohatú históriu. Svoje brány otvoril pred 50 rokmi a dodnes má veľký ekonomický význam. Tunisko je zadlžené a práve tento priemyselný komplex pumpuje do štátnej pokladnice dôležité príjmy.
Najmä v okrajových častiach Gábesu je továreň skôr symbolom utrpenia. „Asi pred mesiacom moja deväťročná dcéra prvýkrát začala ťažko lapať po dychu. Dnes má problém vyjsť pár schodov. Telo jej odumiera,“ tvrdí 45-ročný rodič Rimel El-Haji.
Lepšie na tom nie je ani 53-ročná Amina Mansourová. Tá musí roky brať celý rad liekov, a to aj na osteoporózu. „Lekári mi povedali, aby som odtiaľto odišla, inak neprežijem. Kam by som ale šla, keď toto je môj domov,“ hovorí Tunisanka.}
More bez života a rybári bez budúcnosti
Aj keď dnes závod na výrobu fosfátov predstavuje pre Tunisko dôležitý zdroj príjmov, o časť ekonomiky Tunisko kvôli nemu aj prišlo. V okolí závodu totiž len ťažko nájdete vodné živočíchy. Rybolov, ktorý tu bol ešte donedávna hlavným zdrojom obživy pre stovky rodín, je prakticky minulosťou.
„Kedysi som si každý deň dokázal rybolovom zarobiť až 700 tuniských dinárov. Dnes mám šťastie, keď vôbec niečo chytím. More je otrávené,“ uzatvára pre Reuters tuniský rybár Sassi Alaya, ktorý musel rybolov vymeniť za poľnohospodárstvo, aby dokázal uživiť svojich päť detí.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.