💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Vedci prebrali k životu mikróby zamrznuté 40-tisíc rokov v aljašskom permafroste.
- Mikróby rozkladajú organickú hmotu a uvoľňujú silné skleníkové plyny CO2 a metán.
- Ich prebudenie súvisí s topením permafrostu spôsobeným globálnym otepľovaním.
- Výskum ukazuje, že dlhšie a teplejšie arktické letá môžu spustiť nebezpečnú spätnú väzbu.
V podzemnom Permafrost Tunnel Research Facility armády Spojených štátov, ktorý sa zarezáva viac ako 100 metrov do zeme, vedci narazili na niečo neuveriteľné - mikróby uväznené v ľade desiatky tisíc rokov. Títo „spáči“ prežili 40-tisíc rokov v aljašskom permafroste a teraz, vďaka výskumnému tímu z University of Colorado Boulder, sa opäť prebúdzajú, píše ScienceAlert.
„To nie sú mŕtve vzorky,“ hovorí mikrobiológ a geochemik Tristan Caro. „Stále sú schopné žiť, rozkladať organickú hmotu a uvoľňovať ju vo forme oxidu uhličitého.“
Keď sa prebudí niečo staršie než civilizácia
Permafrost, teda trvalo zamrznutá pôda, ľad a skaly pod štvrtinou severnej pologule, obsahuje obrovské množstvá uhlíka, ktoré boli tisíce rokov „zamknuté“. No ako sa planéta otepľuje, tieto vrstvy sa topia.
A spolu s nimi sa prebúdzajú dávne mikroorganizmy, ktoré sa živia rozkladajúcim sa materiálom a pri tom produkujú metán a CO2, plyny, ktoré ďalej zvyšujú teplotu Zeme.
„Je to jedno z najväčších neznámych v reakcii klímy,“ upozorňuje geomikrobiológ Sebastian Kopf. „Otázkou je, ako toto masívne topenie ovplyvní ekosystémy a rýchlosť klimatických zmien.“
Mikróby, ktoré sa prebúdzajú pomaly, ale nebezpečne
Vedci odobrali vzorky z hlbokého tunela a v laboratóriu ich inkubovali pri teplotách 3,8 a 12,2 stupňa Celzia, teda pri podmienkach, ktoré simulujú teplé arktické leto. Najskôr sa mikróby hýbali lenivo, niektoré kolónie menili iba jednu bunku zo 100-tisíc denne.
No po šiestich mesiacoch sa situácia zmenila. Mikróby „ožili“ a začali rásť rýchlejšie, akoby sa po tisícročiach spánku konečne rozhýbali. Podľa vedcov to naznačuje, že počas topenia permafrostu môže nastať oneskorené uvoľňovanie plynov, no keď sa raz proces rozbehne, môže sa zmeniť na nebezpečnú slučku spätnej väzby.
„Nejde o jeden horúci deň v lete,“ vysvetľuje Caro. „Dôležitejšie je, že sa letná sezóna predlžuje, teplo trvá dlhšie do jesene aj jari. To dáva mikróbom viac času na aktivitu.“
Starý ľad, nové riziká
Štúdia publikovaná v magazíne Journal of Geophysical Research: Biogeosciences ukazuje, že topiaci sa permafrost nie je len ekologický problém, ale aj biologická časová bomba.
Ako sa topenie dostáva do hlbších a starších vrstiev, môžu sa prebudiť ešte staršie mikróby, ktoré svet nevidel desaťtisíce rokov. Niektoré z nich možno pomôžu vedcom pochopiť dávny život, iné však môžu zrýchliť klimatickú krízu, ktorú sme si spôsobili sami.