Ak by emisie skleníkových plynov narastali aj najbližšie roky rovnakým tempom, škodlivý odpad pochovaný pod bývalými miestami na testovanie jadrových zbraní by sa mohol objaviť do roku 2100. Zisitla správa, ktorú zverejnil Úrad vlády USA pre zodpovednosť.
Na viacerých testovacích miestach po celom svete americká armáda odpálila atmosférické jadrové zbrane a vodíkové bomby. „Zvyšný rádioaktívny odpad sa neskôr pokúsila vyčistiť ich uložením do betónových nádrží,“ hovorí Robert Hayes, docent jadrového inžinierstva na Štátnej univerzite v Severnej Karolíne, pre ABC News.
Roztápanie ľadovcov
Výskumníci v správe analyzovali uloženie jadrového odpadu v Tichom oceáne, Grónsku a Španielsku. V Grónsku boli podľa správy zamrznuté chemické znečisťujúce látky a rádioaktívne kvapaliny, ktoré zostali z jadrovej elektrárne v Camp Century, americkej vojenskej výskumnej základni. Tento ľad sa by sa však mohol roztopiť v nasledujúcich desaťročiach. Ako reakciu Dánsko zaviedlo v regióne trvalé monitorovanie ľadovej pokrývky.
Na Marshallových ostrovoch sa Runit Dome na atole Enewetak používal ako úložisko rádioaktívneho odpadu, ktoré by mohlo byť narušené, ak by hladina morí naďalej stúpala. „Podľa ministerstva energetiky USA v rokoch 1946 až 1958 vykonali na Marshallových ostrovoch 67 testov jadrových zbraní. Väčšina testov bola prípravou na 3. svetovú vojnu,“ povedal pre ABC News William Roy, profesor jadrového, plazmového a rádiologického inžinierstva na Illinoiskej univerzite v Urbana-Champaign.
V súčasnosti existujú nezhody medzi predstaviteľmi Marshallových ostrovov a americkým ministerstvom energetiky o riziku, ktoré tento jadrový odpad predstavuje.
Zatiaľ čo ministerstvo energetiky považuje riziká pre ľudské zdravie na Marshallových ostrovoch za nízke, miestne komunity sa obávajú, že klimatická zmena by mohla obnoviť rádiologickú kontamináciu, čo predstavuje riziko pre sladkú vodu a zdroje potravín.
Kontaminované Španielsko
Správa tiež poukázala na miesto zrážky dvoch amerických obranných lietadiel v roku 1966, z ktorých jedno nieslo vodíkovú bombu. Zvyšky tejto havárie nad Stredozemným morom pri španielskom pobrežím podľa správy prekročila normy Európskej únie pre rádioaktívnu kontamináciu.
Odborníci sa však zhodujú, že kontaminovaná pôda po tejto havarií nepredstavuje bezprostredné riziko. Napriek tomu, že na niektorých územiach je rádioaktivita patrná aj dnes.
Podľa jadrového inžiniera Hayesa však táto správa zbytočne zveličuje tento problém. „Vo všeobecnosti existuje strach verejnosti, ktorý je oveľa vyšší ako skutočné riziko," povedal Hayes. „Klimatické zmeny predstavujú problémy oveľa bezprostrednejšie a hrozivejšie ako jadrový odpad z obdobia studenej vojny,“ súhlasil profesor jadrového inžinierstva Roy.
