Mexico CityReuters/Luis Cortes
StoryEditor

Piate najväčšie mesto sveta sa rúti do záhuby. Už o pár týždňov mu môžu obyvateľom úplne dôjsť zásoby vody, hrozí obrovská katastrofa

Miroslav Kamody27.02.2024., 12:30h

22 miliónov obyvateľov môže čoskoro čeliť gigantickej katastrofe. Zásoby vody sa míňajú, no obdobie sucha je ešte len vo svojej polovici.

Lajkuj Brainee.sk na

Mexico City, piate najväčšie mesto na planéte s takmer 22 miliónmi obyvateľov, čelí vážnemu problému. Geografia, chaotický mestský rozvoj, deravá infraštruktúra a klimatické zmeny sa postarali o krízu, na konci ktorej môže prísť oznámenie, že metropole došla voda, píše CNN.

Kritika sa už teraz ozýva z niektorých štvrtí, pričom najhoršia situácia je aktuálne v Tlalpane, kde si ľudia musia vodu kupovať. Roky abnormálne nízkych zrážok, dlhšie obdobia sucha a vysoké teploty zvýšili stres pre vodný systém, ktorý sa už teraz snaží zvládnuť zvýšený dopyt. Úrady boli nútené zaviesť výrazné obmedzenia na vodu čerpanú z nádrží.

image

Prekročili sme varovný míľnik a rútime sa do záhuby. Posledných 12 mesiacov bolo otepľovanie nad kritickou hranicou

„Niekoľko štvrtí trpelo nedostatkom vody celé týždne a stále zostávajú štyri mesiace, kým začnú dažde,“ povedal pre CNN Christian Domínguez Sarmiento, atmosférický vedec z Národnej autonómnej univerzity v Mexiku. Politici pritom  bagatelizujú akýkoľvek pocit krízy, ale niektorí experti tvrdia, že situácia teraz dosiahla kritickú úroveň.

Situácia je taká zlá, že Mexico City by sa v priebehu niekoľkých mesiacov mohlo priblížiť ku „dňu nula“, a teda do momentu, kedy kohútiky vyschnú pre obrovské časti mesta.

Kde je problém

Husto obývané Mexico City sa rozprestiera na dne jazera vo vysokej nadmorskej výške 2 240 nad morom (pre lepšiu predstavu, Kriváň sa nachádza 2494 metrov nad morom. Bolo postavené na pôde bohatej na íl (do ktorej sa teraz ponára)  je náchylné na zemetrasenia a veľmi citlivé na zmenu klímy.

Je to možno jedno z posledných miest, kde by sa dnes niekto rozhodol postaviť megamesto. Aztékovia si ho vybrali na výstavbu svojho mesta Tenochtitlan v roku 1325, keď sa na mieste nachádzalo niekoľko jazier. Stavali na ostrove, rozširovali mesto smerom von, budovali siete kanálov a mostov na prácu s vodou.

Keď však na začiatku 16. storočia prišli Španieli, zničili veľkú časť mesta, vysušili dno jazera, zasypali kanály a vyrúbali lesy. Videli „vodu ako nepriateľa, ktorého treba prekonať, aby mesto prosperovalo,“ povedal Jose Alfredo Ramirez, architekt a spoluriaditeľ Groundlab, organizácie na výskum dizajnu a politiky.

Ich rozhodnutie otvorilo cestu mnohým moderným problémom Mexico City. Mokrade a rieky boli nahradené betónom a asfaltom. V období dažďov sa tak zaplavuje, v období sucha je zase vyprahnuté. Približne 60 percent vody v Mexico City pochádza z podzemnej zvodnenej vrstvy, ale tá bola tak nadmerne vyťažená, že mesto klesá hrozivou rýchlosťou – podľa nedávneho výskumu okolo pol metra ročne.

image

Koľko pohárov vody by si mal denne vypiť a akú farbu má mať tvoj moč? Máme pre teba všetky odpovede o pitnom režime

Výnimočné sucho

Zvyšok mestskej vody sa čerpá na veľké vzdialenosti do kopca zo zdrojov mimo mesta v neuveriteľne neefektívnym procese, počas ktorého sa približne 40 percent vody stratí únikmi. Úrady pritom niekoľkokrát túto vodu obmedzili, „aby sa zabezpečilo zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou vzhľadom na veľké sucho“.

Podľa februárovej správy približne 60 percent Mexika zažíva mierne až výnimočné sucho. Takmer 90 percent samotného Mexico City hlási silné sucho. „Nachádzame sa približne v polovici obdobia sucha a očakáva sa trvalé zvyšovanie teploty do apríla alebo mája,“ povedala June Garcia-Becerra, odborná asistentka inžinierstva na University of Northern British Columbia.

Tri roky La Niña priniesli do regiónu sucho a potom minuloročný príchod El Niña prispel k bolestivo krátkemu obdobiu dažďov, ktoré nedokázalo doplniť zásoby. V pozadí však bzučí dlhodobý trend globálneho otepľovania spôsobeného človekom, ktorý podporuje dlhšie suchá a prudšie vlny horúčav, ako aj výdatnejšie dažde, keď už teda prídu.

image

Priehrada, ktorá dodáva mestu mostu, vysychá

Reuters/Raquel Cunha

Deň nula

Kríza vyvolala búrlivú diskusiu o tom, či mesto dosiahne „deň nula“, kde sa vodný systém dostane na takú nízku úroveň, že nebude schopný poskytnúť obyvateľom mesta žiadnu vodu. Miestne médiá začiatkom februára vo veľkej miere informovali, že bez výrazného dažďa by „deň nula“ mohol prísť už 26. júna.

Iní tvrdia, že tento rok deň nula nepríde, ak sa však nič nezmení, raz dorazí. Mesto potrebuje lepšie čistenie odpadových vôd, zatiaľ čo systémy na zachytávanie dažďovej vody by mohli zachytávať a upravovať dážď a umožnili by obyvateľom znížiť závislosť na vodovodnej sieti alebo nákladných autách s vodou o 30 percent.

image

V tropických pralesoch je tak horúco, že listy stromov nie sú schopné fotosyntézy. Ako to ohrozí našu planétu?

Odstránením netesnosti by bol systém oveľa efektívnejší a znížil by sa objem vody, ktorá sa musí odoberať z vodonosnej vrstvy. Pomôcť by mohla aj obnova riek a mokradí, ktoré by vodu nielen zabezpečili, ale aj vyčistili. 

Napätie v meste však stúpa, pretože zatiaľ čo niektorí bojujú s nedostatkom vody, v bohatších častiach problémy zvyčajne nie sú. Aj preto niektorí hovoria, že deň nula do niektorých štvrtí prišiel už dávno, len z toho ešte nie je problém celomestského charakteru.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/veda/klimaticka-zmena, menuAlias = klimaticka-zmena, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
19. apríl 2024 01:51