Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa a minister pôdohospodárstva Richard Takáč oznámili zámer zrušiť Národný park Malá Fatra. Nahradiť by ho mala klasifikácia prírodného parku, v ktorom platí nižší stupeň ochrany. Podľa informácií Denníka N to uviedli na podujatí Dni zeleného lesa neštátnych vlastníkov v obci Belá pri Žiline. „Neviem, v akom kontexte to zaznelo. Realita je taká, že Malá Fatra nespĺňa základné štandardy národného parku,” skonštatoval v reakcii Taraba.
Tento národný park vznikol už v roku 1988 a ukrýva mnohé prírodné poklady, ktoré by sa zmenou klasifikácie územia mohli nielen znehodnotiť, ale aj definitívne zmiznúť. Čím je Malá Fatra taká výnimočná a čo by pre územie znamenala úprava na prírodný park?
Výnimočné miesto
Národný park Malá Fatra sa nachádza v severozápadnej časti Západných Karpát. V rámci karpatského oblúka je to najzápadnejší národný park a zároveň posledné západne položené územie s pomerne zachovalou karpatskou prírodou a ekosystémami, v ktorých sa ešte udržujú základné ekologické procesy.
Toto postavenie je významné z dôvodu možného šírenia západokarpatských druhov (osobitne veľkých šeliem) do susedných území, najmä smerom na západ a severozápad, kde tieto druhy v dôsledku ľudskej činnosti ustúpili, alebo boli vyhubené.
Národný park je výnimočný veľkým striedaním rôznorodosti na relatívne malej ploche - pestré geologické podložie a veľké rozpätie nadmorských výšok podmieňujú existenciu mozaiky rôznych foriem reliéfu, ako aj rastlinnej a živočíšnej ríše.
V odolných horninách vápencov a dolomitov vznikol členitý reliéf s charakteristickými bralami, tiesňavami, skalnými vežami (komplex Rozsutcov, Bobôt a Sokolia, Vrátna dolina - Tiesňavy). Tento členitý reliéf ostro kontrastujte so zaobleným povrchom na ľahšie zvetrávajúcich horninách. Typickým príkladom tohto kontrastu je pre Malú Fatru ikonická panoráma bralnatého Veľkého Rozsutca a hladkého Stohu.
Turistické lákadlá
Výnimočnými geomorfologickými útvarmi sú Domašínsky a Kraľoviansky meander, vytvorené riekou Váh, ktorá tu tiekla už v čase vzniku pohoria a postupne sa zarezávala do dvíhajúceho sa hrebeňa Malej Fatry. Okrem toho lesy v oblasti zaberajú takmer dve tretiny.
Najväčší a turistami vyhľadávaný je Šútovský vodopád s výškou 38 metrov. V závere Vrátnej doliny sa nachádza najväčší doteraz objavený jaskynný systém v Malej Fatre. Ide o verejnosti neprístupnú Jaskyňu nad vyvieračkou s dĺžkou 550 metrov. Pozoruhodná svojou výzdobou, kalcitovými drúzami, je Kryštálová jaskyňa, ktorá je taktiež verejnosti neprístupná. Najvyšším vrchom je Veľký Fatranský Kriváň s nadmorskou výškou 1709 m n. m.
Medvede, vlky aj rysy
V oblasti nájdeš viac ako 1 100 druhov rastlín, medzi nimi aj unikáty, ako alchemilka Sojákova, alchemilka panenská, očianka stopkatá a jarabina Margittaiho. Nájdeš tu aj chránené druhy - poniklec slovenský, klinček neskorý, astra alpínska či horec Clusiov.
Na prechodných rašeliniskách, slatiniskách, vlhkých a podmáčaných lúkach sú bohato zastúpené ohrozené rastlinné spoločenstvá zastúpené druhmi ako napr. rosička okrúhlolistá, rosička anglická, vstavač Fuchsov, vstavačovec májový, bradáčik vajcovitý, mečík strechovitý, všivec močiarny, páperníky atď.
Charakteristickými pre zachované rozsiahlejšie horské biotopy sú veľké šelmy ako medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid a zriedka sa vyskytujúca mačka divá, z pernatých dravcov sú to orol skalný, jastrab lesný, včelár lesný, sokol sťahovavý či sokol lastovičiar.
Na území národného parku a v jeho blízkom okolí hniezdi najväčšia a najmenšia európska sova výr skalný a kuvik vrabčí. Nechýbajp ani členoza z ohrozenej triedy obojživelníkov - mlok karpatský a mlok vrchovský. Brehy vodnatejších potokov obývajú vodnáre obyčajné, vzácne aj rybáriky riečne, z drobných cicavcov oba druhy dulovníc a z predátorov vydra riečna.
Príroda verzus betón
Turisti často navštevujú Vrátnu dolinu, ktorá a v mnohom začína podobať na Jasnú, z ktorej prírodu vytlačili peniaze ľudí aj developerov. Chatu tu má mať podľa informácií Aktualít napríklad minister zahraničných vecí Juraj Blanár, stavať tu však mal aj Ján Slota. V prípade druhého menovaného mala stavba vznikať bez povolení.
Veľká výstavba momentálne prebieha v Tižinke, kde developeri údajne tlačia na väčšiu zástavbu. V lokalite Starý dvor už rozparcelované lúky čakajú len na to, kedy sa zmenia na stavebné pozemky.
A práve toto by sa malo preklasifikovaním národného parku na prírodný zjednodušiť. Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je „národný park“ územie spravidla s výmerou nad 10-tisíc ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou tvoriace najvýznamnejšie prírodné dedičstvo.
Prírodný park mal pomáhať, teraz bude škodiť
Legislatíva toto pomenovanie pozná len od roku 2020, dovtedy neexistovalo a v súčasnosti ním nie je označené žiadne územie na Slovensku. Má ísť o územie „prevažne s ekosystémami pozmenenými ľudskou činnosťou, ktoré tvoria biocentrá nadregionálneho významu alebo ktoré sú dôležité pre zabezpečenie priaznivého stavu biotopov európskeho významu, biotopov národného významu, biotopov druhov európskeho významu alebo biotopov druhov národného významu.”
Aj keď by dávalo zmysel ochranu prírody takýmito prírodnými parkmi posilňovať, vyzerá to, že sa budú používať úplne opačne. V Národnom parku Malá Fatra platí piaty (národné prírodné rezervácie a prírodné rezervácie) a tretí (vlastné územie národného parku) stupeň ochrany prírody.
Podľa Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky ho môže vyhlásiť vláda a na jeho území platí druhý alebo tretí stupeň ochrany, ak nie je v zákone ustanovené inak. Časť územia Národného parku Malá Fatra by tak stratila najmenej dva stupne ochrany.
Už by na tomto území teda nebolo zakázané napríklad umiestniť stavbu, meniť stav mokrade alebo koryto rieky, zasiahnuť do lesného porastu, loviť živočíchy, zriadiť poľovnícke zariadenie či stavať lesnú cestu (všetko zákazy v rámci piateho stupňa ochrany).
Bude to len horšie
Okrem toho však aj ťažiť drevo, umiestniť propagačné tabule, aplikovať chemické látky a hnojivá, zbierať nerasty, oplotiť pozemky, vykonávať geologické práce či mať voľne pusteného psa (všetko zákazy v rámci štvrtého stupňa ochrany).
Aby toho nebolo málo, ak by sa z národného parku stal prírodný park len s druhým stupňom ochrany, povolené by bolo voľné bicyklovanie, voľný pohyb mimo vyznačených chodníkov, táborenie, lyžovanie, konanie podujatí, svetelné (lasery) a hlukové efekty (ohňostroje), rozširovanie nepôvodných druhov, zbieranie rastlín, poľovačky a dokonca aj banská činnosť.
Národný park Malá Fatra sa už v minulosti spájal s informáciami o preklasifikovaní na prírodný park. Bolo to v roku 2021, kedy sa správa národného parku voči tejto myšlienke ostro ohradila. Správy sa k nej pritom dostali len prostredníctvom médii, pravdepodobne rovnako ako aj teraz.
„V prvom rade chceme zdôrazniť, že rozumieme požiadavkám neštátnych vlastníkov pôdy o intenzívnejší dialóg medzi nimi a štátom. Sami pociťujeme v tomto smere zo strany štátu nedostatočnú podporu a dlhoročné podceňovanie tejto situácie,” reagovala vtedy správa.
Nedáva to zmysel
Ako jeden z hlavných dôvodov zrušenia kategórie národný park na území Malej Fatry vtedy iniciatíva, ktorú zastrešujúca Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovensk, uvádzala nesplnenie kritérií podľa IUCN – teda, že sa jedná o „neúprimný národný park“.
„Podľa príručky k prideľovaniu manažmentových kategórií chránených území podľa IUCN, ktorú vypracovala Štátna ochrana prírody SR v roku 2014, voľba kategórie chráneného územia podľa IUCN sa primárne vykonáva s ohľadom na cieľ manažmentu, to znamená, že sa vzťahuje viac na ciele starostlivosti, než na súčasný stav územia. Ak chránené územie neplní svoj cieľ (napr. z dôvodov stále prebiehajúceho lesného hospodárenia), nemala by sa tým ospravedlňovať následná zmena kategórie (ale naopak malo by sa zvýšiť úsilie na zabezpečenie manažmentu územia),” uviedol vtedy národný park.
Ako sa nakoniec situácia vyvinie, nateraz nie je jasné. Akýkoľvek zásah do územia akéhokoľvek národného parku na Slovensku by však mal katastrofálne následky pre prírodu, čo je v časoch stále silnejúcich následkov klimatických zmien veľmi smutný pohľad na budúcnosť pôsobenia nového vedenia ministerstva životného prostredia.
