Extrémne horúčavy lámu rekordy v celej Európe, Ázii a Severnej Amerike, pričom milióny ľudí sa celé dni trpia vo vysokých teplotách a vlhkosti, ktoré majú ďaleko od normálu, píše portál The Conversation.
Vlny horúčav sú čoraz silnejšie, na čo má vplyv zmena podnebia - trvajú preto dlhšie, sú čoraz častejšie a teplejšie. Mnoho ľudí si preto momentálne kladie tú istú otázku: „Kedy bude príliš horúco na normálnu dennú aktivitu, ako ju poznáme, dokonca aj pre mladých, zdravých dospelých?“
Ako vysvetľuje skupina vedcov stojacich za vedeckou štúdiou, odpoveď na ňu presahuje hodnotu, ktorú vidíme na teplomere. Rátať totiž musíme aj s vlhkosťou.
„Náš výskum je navrhnutý tak, aby prišiel s kombináciou týchto dvoch aspektov. Teplo a vlhkosť spolu vystavujú ľudí značne zvýšenému riziku a táto kombinácia sa stáva nebezpečnou už na nižších úrovniach, ako vedci predtým verili,“ varujú odborníci.
Hranice ľudskej adaptability
Pozorovatelia na čele s vedcami sú znepokojení hlavne so zvyšujúcou sa frekvenciou extrémnych horúčav spojených s vysokou vlhkosťou. Ľudia sa často opierali o štúdiu z roku 2010, ktorá teoretizovala, že 35 stupňov pri 100-percentnej vlhkosti, respektíve 46 stupňov pri 50-percentnej vlhkosti je horným limitom, nad ktorým sa ľudské telo už nemôže samo ochladiť odparovaním potu z povrchu tela.
Až nedávno bol však tento limit testovaný priamo na ľuďoch v laboratórnych podmienkach. Výsledky testov ukázali, že máme mať ešte väčší dôvod na obavy.
Vedci priviedli mladých zdravých mužov a ženy do laboratória Noll na Penn State University, aby zažili tepelný stres v komore s kontrolovaným prostredím. Tieto experimenty poskytujú pohľad na to, ktoré kombinácie teploty a vlhkosti začínajú byť škodlivé aj pre tých najzdravších ľudí.
„Každý účastník prehltol malú telemetrickú pilulku, ktorá nepretržite monitorovala telesnú teplotu. Potom sedeli v environmentálnej komore a pohybovali sa len toľko, aby simulovali minimálne aktivity každodenného života, ako je sprchovanie, varenie a jedenie,“ vysvetľujú vedci.
Skutočnosť je ešte horšia
Následne pomaly zvyšovali buď teplotu, alebo vlhkosť v stovkách samostatných experimentov a sledovali, kedy sa teplota subjektov začala zvyšovať. Kombinácia teploty a vlhkosti, pri ktorej sa telesná teplota neustále zvyšuje, sa nazýva „kritický environmentálny limit“.
Pod týmito limitmi je telo schopné udržiavať relatívne stabilnú vnútornú teplotu po dlhú dobu. Nad týmito limitmi sa teplota jadra neustále zvyšuje a riziko chorôb súvisiacich s teplom pri dlhšom vystavení sa zvyšuje.
„Keď sa telo prehrieva, srdce musí pracovať viac, aby pumpovalo prietok krvi do pokožky, aby rozptýlilo teplo, a keď sa potíte, znižuje to telesné tekutiny. V najhoršom prípade môže dlhodobé vystavenie viesť k úpalu, život ohrozujúcemu problému, ktorý si vyžaduje okamžité a rýchle schladenie a lekárske ošetrenie.“
„Naše štúdie na mladých zdravých mužoch a ženách ukazujú, že tento horný environmentálny limit je ešte nižší ako teoretických 35 stupňov,“ varujú vedci. Vyskytuje sa pri už teplote približne 31 stupňov pri 100-percentnej vlhkosti, respektíve 38 stupňov pri 60-percentnej vlhkosti.
Suché vs. vlhké prostredie
Súčasné vlny horúčav na celom svete prekračujú tieto kritické environmentálne limity a približujú sa, ak neprekračujú, dokonca aj teoretickým limitom vo vlhkom prostredí. Najbližšie k tomu bol 16. júla 2023 Irán, podobne k teplotným extrémom v spojení s vlhkým prostredím je aj India a Pakistan.
„V horúcom a suchom prostredí sa takmer všetok pot, ktorý telo vyprodukuje, vyparí, čím sa telo ochladí. Množstvo, ktoré môže človek vypotiť, je však obmedzené. Majte na pamäti, že tieto obmedzenia sú založené výlučne na tom, aby sa vaša telesná teplota nadmerne nezvyšovala. Dokonca aj nižšie teploty a vlhkosť môžu zaťažovať srdce a iné telesné systémy,“ dodávajú vedci.
Nedávna práca rovnakého laboratória ukázala, že srdcová frekvencia sa začína zvyšovať oveľa skôr, ako sa zvýši naša vnútorná teplota. „A hoci prekročenie týchto limitov nemusí nevyhnutne predstavovať najhorší možný scenár, predĺžená expozícia môže byť pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú starší ľudia a ľudia s chronickými chorobami, strašná.“
