V uplynulých týždňoch sme boli svedkami prekonávania hneď niekoľkých klimatických rekordov po celom svete. Viacero dní po sebe sme zaznamenali najteplejší deň na planéte, okrem toho bola priemerná teplota povrchu morí najvyššia v histórii a rozsah antarktického morského ľadu najnižší v histórii.
Aby toho nebolo málo, portál The Conversation pripomína, že Svetová meteorologická organizácia 4. júla vyhlásila, že sa začal jav El Niño, ktorý „vytvára podmienky pre pravdepodobný nárast globálnych teplôt a narušenie počasia a klimatických modelov”.
Čo sa teda deje s klímou a prečo padajú všetky tieto rekordy naraz?
„Na pozadí globálneho otepľovania majú podmienky El Niño aditívny účinok, ktorý zvyšuje teploty na rekordné hodnoty. To sa spojilo so znížením množstva aerosólov, čo sú malé častice, ktoré môžu odkloniť prichádzajúce slnečné žiarenie. Tieto dva faktory teda s najväčšou pravdepodobnosťou môžu za rekordné horúčavy v atmosfére a v oceánoch,” vysvetľuje Kimberley Reid, postdoktoranská výskumná pracovníčka v oblasti atmosférických vied na Monash University.
Nejde len o zmenu klímy
Extrémne otepľovanie, ktorého sme svedkami, je z veľkej časti spôsobené súčasným javom El Niňo, ktorý sa pridáva k trendu otepľovania spôsobenému ľuďmi vypúšťajúcimi skleníkové plyny.
„El Niño sa vyhlasuje vtedy, keď sa teplota povrchu mora vo veľkých častiach tropického Tichého oceánu výrazne oteplí. Tieto nadpriemerne vysoké teploty na povrchu oceánu prispievajú k nadpriemerným teplotám nad pevninou,” hovorí Reid.
Posledný silný El Niño bol v roku 2016, ale odvtedy sme do atmosféry vypustili 240 miliárd ton CO₂. El Niño nevytvára dodatočné teplo, ale prerozdeľuje existujúce teplo z oceánu do atmosféry. Viac sa o ňom dozvieš v tomto našom článku.
Keďže studená voda je hustejšia ako teplá, táto vrstva teplej vody bráni prenikaniu chladnejších oceánskych vôd k hladine. Teplé oceánske vody nad Tichým oceánom vedú aj k zvýšenému výskytu búrok, ktoré ďalej uvoľňujú viac tepla do atmosféry prostredníctvom procesu nazývaného latentný ohrev.
„To znamená, že nahromadené teplo z globálneho otepľovania, ktoré sa počas uplynulých rokov La Niña ukrývalo v oceáne, teraz stúpa na povrch a prekonáva rekordy.”
Absencia aerosólov v Atlantickom oceáne
Ďalším faktorom, ktorý pravdepodobne prispel k nezvyčajnému teplu, je zníženie množstva aerosólov. „Aerosóly sú malé častice, ktoré môžu odrážať prichádzajúce slnečné žiarenie. Pumpovanie aerosólov do stratosféry je jednou z možných geoinžinierskych metód, ktoré by ľudstvo mohlo použiť na zmiernenie dôsledkov globálneho otepľovania. Hoci zastavenie emisií skleníkových plynov by bolo oveľa lepšie,” pokračuje odborníčka.
Ale aj absencia aerosólov môže zvýšiť teploty. V štúdii z roku 2008 sa dospelo k záveru, že 35 percent medziročných zmien teploty povrchu morí nad Atlantickým oceánom v lete na severnej pologuli možno vysvetliť zmenami saharského prachu. Hladina saharského prachu nad Atlantickým oceánom bola v poslednom čase nezvyčajne nízka.
V podobnom duchu boli v roku 2020 zavedené nové medzinárodné predpisy týkajúce sa častíc síry v lodných palivách, čo viedlo ku globálnemu zníženiu emisií oxidu siričitého (a aerosólov) nad oceánom. Dlhodobý prínos zníženia emisií z lodnej dopravy však ďaleko prevyšuje relatívne malý vplyv na otepľovanie. Táto kombinácia faktorov je dôvodom, prečo padajú rekordy globálnej priemernej povrchovej teploty.
Sme v bode, z ktorého už nie je návratu?
V máji tohto roku Svetová meteorologická organizácia vyhlásila 66-percentnú pravdepodobnosť, že priemerné globálne teploty v priebehu nasledujúcich piatich rokov dočasne prekročia úroveň 1,5 °C nad predindustriálnou dobou.
Táto predpoveď odzrkadľovala vyvíjajúci sa jav El Niňo. Táto pravdepodobnosť je teraz pravdepodobne vyššia, keďže El Niňo sa rozvinul.
„Stojí za zmienku, že dočasné prekročenie 1,5 °C neznamená, že sme dosiahli 1,5 °C podľa štandardov Medzivládneho panelu pre zmenu klímy. Tá opisuje trvalú priemernú globálnu teplotnú anomáliu 1,5 °C, a nie na jeden rok. To pravdepodobne nastane v roku 2030,” hovorí Reid.
Toto dočasné prekročenie hodnoty 1,5 °C nám poskytne nešťastný náhľad na to, ako bude naša planéta vyzerať v nasledujúcich desaťročiach. Hoci mladšie generácie možno budú snívať o príjemných 1,5 °C, keďže súčasná politika emisií skleníkových plynov nás privádza k otepleniu o 2,7 °C do konca storočia.
„Takže nie sme v bode, z ktorého niet návratu. Časový priestor na odvrátenie nebezpečnej zmeny klímy sa však rýchlo zmenšuje a jediným spôsobom, ako ju odvrátiť, je zbaviť sa závislosti od fosílnych palív,” dodáva na záver odborníčka.
