V jednom článku sme písali o tom, ako môže byť klimatická kríza príčinou úmrtí na Mount Evereste. Najnovšie sa objavila informácia, ktorá nemá veľmi priaznivé správy. Informácie priniesol portál Live Science.
Obrovské cunami
Podľa novej štúdia zmena klímy môže v Južnom oceáne vyvolať obrovské cunami, ktoré by spôsobili podmorské zosuvy pôdy v Antarktíde. Neznie to príliš príjemne. Vedci prostredníctvom vrtov stovky metrov pod morským dnom prišli na to, že počas predchádzajúcich období globálneho otepľovania sa vytvorili voľné vrstvy sedimentov. Tie sa zosunuli a poslali mohutné vlny cunami na pobrežie Južnej Ameriky, Nového Zélandu a juhovýchodnej Ázie.
Samozrejme, je tu aj fakt, že klimatická zmena ohrieva oceány a výskumníci sa domnievajú, že je tu možnosť, že sa tieto cunami opäť objavia. „Podmorské zosuvy sú veľkým geohazardom s potenciálom vyvolať cunami, ktoré môžu viesť k obrovským stratám na životoch. Naše zistenia poukazujú na to, ako naliehavo potrebujeme zlepšiť naše chápanie toho, ako môže globálna zmena klímy ovplyvniť stabilitu týchto regiónov a potenciál budúcich cunami,“ hovorí Jenny Galesová, lektorka hydrografie a prieskumu oceánov v Spojenom kráľovstve.
Dôkazy o zosuvoch
Tie našli vedci prvýkrát pri Antarktíde v roku 2017 vo východnej časti Rossovho mora. Pod zosuvmi objavili uväznené vrstvy slabých sedimentov, ktoré boli preplnené skamenenými morskými živočíchmi, známymi ako fytoplanktón. Vedci sa do tejto istej oblasti vrátili aj o rok neskôr, aby získali dlhé tenké valce zemskej kôry, ktoré ukazujú geologickú históriu regiónu.
Na základe študovania týchto sedimentov vedci prišli na to, že sa vytvorili počas dvoch období, približne pred tromi miliónmi rokov v teplom období stredného pliocénu a druhé približne pred 15 miliónmi rokov počas optimálneho klimatického obdobia miocénu. V týchto obdobiach bolo okolo vody o tri stupne teplejšie ako dnes. to viedlo k explóziám kvitnúcich rias, ktoré po odumretí zaplnili morské dno.
Čo presne tieto zosuvy spustilo, nie je úplne známe, ale vedci sa domnievajú, že je to dôsledok otepľovania klímy. To spôsobilo zmenšenie a ústup ľadových plôch, čím sa odľahčilo zaťaženie zemských tektonických dosiek a tie sa následne odrazili smerom nahor. A keď sa tieto vrstvy slabých sedimentov nahromadili, kontinentálny výstup v Antarktíde vyvolal zemetrasenia, ktoré viedli práve k cunami.
Nedávne cunami
Vedci upozorňujú, že hrozba cunami nie je prehliadnuteľná. Nedávne zemestrasenia vyvolali obrovské cunami a malo za následok značné straty na životoch. Príkladom je cunami v Grand Banks v roku 1929, ktoré vyvolalo vlny vo výške 13 metrov a počet obetí sa pohyboval okolo 28 ľudí. Cunami v Papue-Novej Gunei v roku 1998 vyvolalo vlny vo výške 15 metrov a vyžiadalo si vyše dve tisíc obetí.
A na základe toho, že mnohé vrstvy sedimentov pod antarktickým morským dnom a ľadovce sa pomaly topia, vedci vydali varovanie, že ak sú ich domnienky správne a zemetrasenia spustilo topenie ľadovcov, môžeme očakávať, že sa v budúcnosti tento hrôzostrašný úkaz zopakuje.
