Odborníci tvrdia, že tento rok bude s veľkou pravdepodobnosťou jedným z najsmrteľnejších rokov na Mount Evereste. Jednou z hlavných príčin je premenlivé počasie, ktoré je spôsobené zmenou klímy a bude mať tak na svedomí úmrtie 17 ľudí, píše sa na portáli The Guardian.
Klimatická kríza je vinníkom
Na základe informácií v databáze Himalayan Database, ktorá sleduje úmrtia v horách, bolo počas expedícií na známom Mount Evereste len v tejto sezóne potvrdených 12 mŕtvych a ďalší piati sú nezvestní a považovaní za mŕtvych. Údaj potvrdil aj Yuba Raj Khatiwada, riaditeľ nepálskeho ministerstva cestovného ruchu: „Celkovo sme v tejto sezóne v horách stratili 17 ľudí. Hlavnou príčinou je zmena počasia. V tejto sezóne neboli poveternostné podmienky priaznivé, boli veľmi premenlivé. Klimatické zmeny majú na hory veľký vplyv.“
Na základe týchto faktov sa tak tento rok zapíše medzi nahoršie v histórii, čo sa týka úmrtí. Vyrovnajú sa mu len udalosti, ktoré sa odohrali v roku 2014, kedy na Mount Evereste zahynulo 17 ľudí, ktorých usmrtila lavína. V priemere ročne zahynie v horách päť až desať ľudí, ale v posledných rokoch sa zaznamenal prudký nárast.
Medzi obeťami tohto roka je aj 40-ročný Austrálčan Jason Kennison, ktorý prekonal zranenie chrbtice, aby sa dostal na vrchol, ale nedokázal sa ale vrátiť späť. Okrem neho zahynul aj kanadský lekár Pieter Swart a traja nepálski šerpovia.
Prekonal aj rok 2019
Tento rok je smrteľnejší, ako to bolo v roku 2019. V tom čase sa na internete šírili správy o horolezcoch, ktorí čakali 12 hodín na výstup na horu a takisto sa hovorilo aj o tom, že boli nútení preliezať cez telá či horolezcov, ktorí nevládali. V tom roku celkovo zahynulo 11 ľudí. Okrem toho Nepálsku vládu kritizovali, že vydala 479 povolení, čo je najvyšší počet v histórii. Problémom je tiež aj to, že povolenie stojí 12 000 libier (13 895 eur) a je to ich hlavný zdroj príjmov. Preto sa nemôžeme čudovať, že ich vydávanie sa vlád obáva znížiť, keďže by tak mohla prísť o zdroj financií.
Khatiwada ale poprel, že by ich bolo tak veľa a zároveň tvrdí, že počet bol tento rok taký vysoký preto, lebo okno na lezenie sa otvorilo skôr a sezóna bola dlhšia, než zvyčajne býva. Navyše, počet obetí stúpa aj preto, že sa v pondelok oslavovalo 70. výročie historického prvého výstupu Edmunda Hillariho a Tenzina Norgaya na vrchol Moun Everestu. Táto udalosť znamenala celosvetovú posadnutosť horolezcov zdolať najvyšší vrch, a odvtedy sa uskutočnilo asi 10 tisíc výstupov.
Ang Norbu Sherpa, prezident Nepálskej národnej asociácie horských vodcov sa vyjadril, že sa vydáva množstvo povolení a to spôsobuje environmentálny tlak na hory. „Vzorec horolezectva sa zmenil, kedysi to boli otužilci, ale teraz je to veľa začínajúcich horolezcov, ktorí sa chcú dostať na vrchol Everestu,“ povedal. Okrem toho mnohí odborníci a slávni horolezci varujú, že hora sa v súčasnosti vníma ako „turistická destinácia“ alebo ihrisko pre bohatých, ktorí túžia po vzrušení. Objavujú sa dokonca aj takí, ktorí nemajú dostatok skúseností a sú ochotní zaplatiť si sprievodcu za niekoľko desiatok tisíc, aby sa dostali na vrchol.
