Očakávania pred 27. summitom OSN (COP27) o zmene klímy v egyptskom Šarm aš-Šajch boli poriadne vysoké. A to najmä preto, že sa očakávalo podporenie klimatickej spravodlivosti na africkom kontinente, keďže je najviac postihnutý, ale zároveň najmenej zodpovedný za klimatickú krízu, píše The Conversation.
„Dominovali rokovania o fonde, ktorý by kompenzoval rozvojovým krajinám straty a škody, ktoré klimatická zmena spôsobila. V nedeľu v skorých ranných hodinách, už dávno po piatkovom termíne, členské štáty súhlasili so zriadením takéhoto fondu – výhra pre rozvojové krajiny,” zhodujú sa vedci z University College London.
Nepodarilo sa skoro nič
To je však v podstate všetko. O tom, kto to zaplatí a ako bude finančná pomoc poskytnutá krajinám na zotavenie sa z klimatických zmien, sa bude rokovať aj na budúci rok.
„Dohoda COP27 nedokázala ísť nad rámec sľubu Glasgowského klimatického paktu z roku 2021 o postupnom obmedzovaní neznižovanej uhoľnej energie, a to napriek indickému návrhu, že všetky fosílne palivá by sa mali postupne vyraďovať. V texte sa tiež neuvádzajú žiadne nové ciele ani záväzky, čo ohrozuje cieľ obmedziť nárast globálnej teploty na 1,5 °C, ktorý bol stanovený pred siedmimi rokmi v Parížskej dohode. Namiesto toho tam bola žiadosť o nové prísľuby krajiny alebo národné príspevky (NDC) na COP28 – ďalší ročný odklad,” hovoria odborníci.
Rozvojové krajiny vstúpili do COP27 v nádeji na pokrok na troch frontoch: financovanie zmeny klímy a poskytovanie 100 miliárd dolárov ročne, ako bolo sľúbené v roku 2009, globálna dekarbonizácia a uznanie zodpovednosti rozvinutých krajín zaplatiť za straty a škody. Iba jeden bol ako tak dosiahnutý. Prečo teda COP27 podľa vedcov zlyhala?
1. Geopolitika
COP27 bola zatienená vojnou na Ukrajine, ktorá obmedzila dodávky plynu do plynovodov, čo podnietilo mnohé krajiny k rozšíreniu domácich zásob fosílnych palív. Invázia znamenala, že krajiny produkujúce ropu a plyn získali na summite väčší vplyv, čo podkopalo rokovania.
Svetoví lídri zaneprázdnení špirálovitými cenami energií a eskaláciou životných nákladov sa zdráhali odvážne konať v súvislosti s fosílnymi palivami. To sa odrazilo v oslabenom texte, v ktorom Egypťania skĺzli do ustanovenia na podporu „nízkoemisnej a obnoviteľnej energie“, čo je príklon k zemnému plynu. Je síce čistejší ako ropa a uhlie, no stále je to fosílne palivo.
2. Načasovanie a umiestnenie
Načasovanie summitu bolo nešťastné. Počas prvého týždňa sa konali americké voľby, na ktoré sa zamerala väčšina svetový médií, ďalší týždeň bol zase summit G20 na Bali. Aby toho nebolo málo, rokovania o finálnej dohode sa natiahli na víkend, počas ktorých začínali kontroverzné majstrovstvá sveta vo futbale. Okrem toho je tu samotný Egypt.
„Počas summitu bol pohyb miestnych obyvateľov obmedzený početnými cestnými kontrolnými stanovišťami. Usporiadanie COP vo vojenskej diktatúre v regióne krajiny, kde je bezpečnosť prísne kontrolovaná a miestne obyvateľstvo je utláčané a vystrašené, pravdepodobne vždy bránilo efektívnym rokovaniam,” zhodujú sa vedci.
3. Slabé vedenie
Medzinárodná diplomacia je náročná a vyžaduje si obrovské množstvo času, úsilia a zručností. Dôvodom, prečo COP26 v Glasgowe v roku 2021 priniesol dohody o odlesňovaní, emisiách metánu a iných otázkach, bolo čiastočne aj preto, že britskí a talianski hostitelia tvrdo pracovali na dosiahnutí konsenzu počas ďalšieho roka, ktorý pandémia poskytla.
Egyptské predsedníctvo COP27 túto úlohu podcenilo. Keď sa rokovania preniesli do skorého nedeľného rána, egyptský prezident COP27 Sameh Shoukry povedal: „Je skutočne na stranách [krajinách], aby našli konsenzus.” To je v ostrom kontraste s COP26, kde prezident konferencie Alok Sharma bojoval až do trpkého konca o dosiahnutie dohody.
4. Nedostatok dôvery
Najväčším neúspechom bol nedostatok dôvery. Je to predovšetkým preto, že prisľúbených 100 miliárd dolárov ročne sa ešte plne nenaplnili. Ide o relatívne malé množstvo peňazí, keď si uvedomíš, že Katar údajne minul 220 miliárd dolárov len na usporiadanie majstrovstiev sveta v roku 2022.
Peniaze na podporu adaptácie na zmenu klímy tiež neprišli. Peniaze sú, problémom je vôľa rozmiestniť ich tam, kde sú skutočne potrebné.Na COP26 USA, EÚ a Spojené kráľovstvo s podporou Číny zablokovali zriadenie fondu pre straty a škody v Glasgowe, pretože nechceli niesť zodpovednosť za dôsledky zmeny klímy.
V Egypte bolo na poslednú chvíľu zverejnené vyhlásenie, že takýto fond strát a škôd sa predsa len zriadi. Je to krok správnym smerom a bol oslavovaný rozvojovými krajinami. Neexistovala však žiadna dohoda o tom, aký veľký bude tok financovania, kto ho platí a kriticky, kto tieto prostriedky kontroluje a spravuje.
Krajiny ako Čína a India odsunuli prispievanie do týchto fondov. India sa bránila zahrnutiu výrazov ako „súčasní vysokí emitenti“ do textu, keďže očakáva, že do fondov prispejú najviac práve oni. Možno to tak bolo aj v prípade Číny pred 30 rokmi. Teraz sú však historické emisie Číny takmer také vysoké ako emisie EÚ.
Misia Dubaj
Existuje niekoľko lekcií pre COP28 v Dubaji. „Po prvé, začnite rokovania hneď a nasledujúcich 12 mesiacov tvrdo pracujte, aby boli všetky krajiny pripravené do konca dosiahnuť jasnú dohodu. A ďalšie COP musí prebiehať otvoreným a transparentným procesom, aby všetky krajiny pochopili, o čom sa rokuje,” hovoria odborníci.
V Dubaji musia byť krajiny s relatívne neambicióznymi prísľubmi nútené zvýšiť svoje záväzky, takže existuje šanca dodržať limit 1,5 °C so zameraním na postupné vyraďovanie fosílnych palív. Napokon, krajiny s vysokými príjmami a bohatšie rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky musia prispievať do adaptačných fondov a transparentného a efektívneho nástroja na straty a škody.
Myšlienka klimatickej spravodlivosti bude musieť byť jadrom rokovaní COP28, pretože bude potrebné dať na stôl peniaze na prispôsobenie sa, straty a škody a rýchly nárast obnoviteľných zdrojov. Ak sa to nepodarí, bude z toho možno ešte väčšie sklamanie, ako tento rok.
