Záber z dokumentu Po nás potopaHitchhiker Cinema, BROZ, RTVS
StoryEditor

Dokument Po nás potopa skúma dôsledky klimatickej krízy na Slovensku. Dôsledky sú horšie, ako sme predpokladali

Marta Fandlová04.09.2022., 08:00h

Bratislavské regionálne združenie BROZ v rámci projektu Climate Game On! získalo financie na zabezpečenie 60 % produkcie. Spoločne s Hitchhiker Cinema a v spolupráci s RTVS vytvorili dokument Po nás potopa, ktorého cieľom je presvedčiť náš všetkých, že klimatická kríza sa deje tu a teraz. Vidieť ho môžeš zadarmo.

Lajkuj Brainee.sk na

Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) je občianske združenie, ktoré sa zameriava na praktickú ochranu prírody a rovnako tak na podporu trvalo udržateľného rozvoja v oblasti západného Slovenska. Hlavným cieľom je ochrana a obnova prírody Bratislavského regiónu, teda v Bratislave, Podunajsku, v Malých Karpatoch a na Záhorí. Občianske združenie malo za úlohu aj realizáciu praktických ochranárskych opatrení v územiach Natura 2000.

26 minútový dokument Doroty Vlnovej mal premiéru symbolicky na Deň zeme a zožal veľký úspech. O tom, ako prebiehalo natáčanie dokumentu, aké dopady má klimatická kríza na Slovensko a aj o tom, čo s tým vieme urobiť, sme sa rozprávali s autormi dokumentu.

image

Záber z dokumentu Po nás potopa

Hitchhiker Cinema, BROZ, RTVS

Ako vznikol nápad vytvoriť dokument Po nás potopa? 

S nápadom spraviť dokument o dopadoch zmeny klímy na Slovensku sme sa v BROZ pohrávali už dlhšie. Sme praktickí ochranári, ktorí trávia veľa času v teréne a na vlastné oči vidíme dopady zmeny klímy na krajinu, rozprávame sa s ľudmi v regiónoch, kde pôsobíme a zmena klímy je téma, ktorá vždy príde na pretras. Na Slovensku trvá extrémne sucho už niekoľko rokov a tento nedostatok vody začína byť veľký problém.

Napríklad v mokradiach na Záhorí je o 80 centimetrov nižšia hladina vody ako by v tomto ročnom období mala byť, zmenšuje sa tak vhodný priestor na rozmnožovanie pre obojživelníky či vodné vtáctvo. Lesníkom vysychajú porasty a malí farmári, s ktorými spolupracujeme, majú problém zabezpečiť dostatok sena na zimu pre zvieratá, pretože lúky kvôli suchu produkujú menej tráv a bylín, ktoré sú navyše menej výživné.

Samozrejme, tento reťazec má v konečnom dôsledku vplyv na nás všetkých, aj keď si to možno nie vždy uvedomujeme. Chceli sme túto tému viac zviditeľniť a ukázať konkrétne miesta a ľudí, pre ktorých je zmena klímy každodennou realitou. Potom prišla príležitosť v podobe projektu Game On!, z ktorého sme mali možnosť financovať 60 % produkcie. Zvyšok sa podaril vďaka úsiliu Hitchhiker cinema a spolupráci s RTVS. 

image

Oceňovaný slovenský klimatológ: Človekom spôsobená klimatická zmena je významnejšia ako všetky prirodzené

Za dôsledkami spôsobenými zmenou klímy nemusíme chodiť do horiacej Austrálie či topiacej sa Antarktídy. Pociťujeme ich aj u nás na Slovensku. Demänovská ľadová jaskyňa sa roztápa, dlhotrvajúce suchá ničia úrodu a extrémne horúčavy ohrozujú naše zdravie. Prečo sa tvorcovia dokumentu zamerali najmä na Slovensko? 

Aj keď zmena klímy je pojem, ktorý pozná už takmer každý, pre mnohých ľudí je to stále niečo abstraktné, prípadne niečo, čo nás čaká v budúcnosti. Hlavne ak žijete život typického mestského človeka, medzi ktorých sa mimochodom radím aj ja, bývate v byte, do práce idete v klimatizovanom aute a potom ste do večera v kancelárii, tak sa o vás zmena klímy obtrie len málokedy.

Je však zároveň mnoho ľudí, ktorí zažívajú dopady zmeny klímy na vlastnej koži a je to pre nich veľmi konkrétna skúsenosť. Túto osobnú skúsenosť sme chceli preniesť na obrazovku k širšiemu publiku a chceli sme, aby to boli príbehy z domova, s ktorými sa vieme stotožniť.

Ako dlho trvala tvorba dokumentu? 

Od počiatočného námetu až po finalázicu a vysielanie filmu to bolo približne rok.

image

Záber z dokumentu Po nás potopa

Hitchhiker Cinema, BROZ, RTVS

Kto všetko v dokumente účinkuje? 

Klimatológ Jozef Pecho, novinár a spisovateľ Jakub Filo, psychologička Miroslava Žilinská, sociologička Tina Gažovičová, speleológ a aktivista Pavel Herich, ochranár Marko Huba, aktivista Jakub Huba a farmár Jozef Oráč. 

Aké miesta na Slovensku boli identifikované ako problematické? 

Klimatická kríza sa samozrejme týka celého Slovenska. Neexistuje miesto, ktoré by ňou nebolo postihnuté. Najhmatateľnejším prejavom klimatickej zmeny na Slovensku je úbytok ľadu v Demänovskej ľadovej jaskyni ako aj v ostatných ľadových jaskyniach. Ide o slovenský ekvivalent topiacich sa ľadovcov.

Mnohé oblasti budú trpieť nedostatkom vody, v týchto dňoch je toho dôkazom napríklad lokalita Modry. Extrémnymi výkyvy počasia budú postihnutí všetci poľnohospodári, obzvlášť tí na Východoslovenskej nížine, pre ktorých je už teraz čoraz ťažšie pestovať plodiny.

image

Chladnejšie už v lete nikdy nebude. Toto sa môžeme naučiť od krajín, kde sú na horúčavy zvyknutí

Aké skupiny obyvateľstva identifikoval dokument ako tie najohrozenejšie? 

Čo sa týka zdravotných dôsledkov klimatickej krízy, v dôsledku extrémnych horúčav sú ohrozené najmä deti, seniori a telesne a zdravotne postihnutí ľudia. „Ak by sme zobrali do úvahy „len“ počet detí (vo veku od nula do 18 rokov), ktorých žije na Slovensku podľa Štatistického úradu SR vyše 1 000 000 a dôchodcov nad 75 rokov, ktorých je vyše 330-tisíc, vyjde, že ohrozená je prinajmenšom štvrtina obyvateľstva Slovenska,” píše sa v dokumente Dopady klimatickej krízy na Slovensko.

Koncom roku 2005 bol objem ľadu v Demänovskej ľadovej jaskyni približne 1 000 m3, v roku 2022 bol tento objem už len 80 m3. Prečo je úbytok ľadu v Demänovskej ľadovej jaskyni problém?

Demänovskú ľadovú jaskyňu sme do filmu vybrali preto, lebo je to veľmi dobrý príklad toho, ako rýchlo súčasná klimatická zmena prebieha. Za 17 rokov tu zmizlo 92 % ľadu. Ak sa kompletne roztopí ľad v tejto a podobných jaskyniach, tak to svet asi zásadne nepocíti, okrem toho, že prídeme o prírodné dedičstvo, turistickú atrakciu a asi vyhynie pár endemických druhov. Avšak, ak sa na tieto zmeny pozrieme z väčšej perspektívy, tak to začne vyzerať omnoho vážnejšie.

Biosféra na našej planéte, ktorej sme súčasťou, sa dokáže adaptovať na zmenu približne 1 stupeň za storočie. Dnes sa však otepľuje rýchlosťou štyri stupne za storočie. Vo výsledku preto postupne prichádzame nielen o ľadové jaskyne, ale aj o mnoho ďalších ekosystémov a druhov.

image

Záber z dokumentu Po nás potopa

Hitchhiker Cinema, BROZ, RTVS

Ako vám ako tvorcom zmenil dokument Po nás potopa pohľad na klimatickú krízu? 

Vďaka filmu a rešeršom k nemu som bola nútená sa do témy klimatickej krízy ponoriť hlbšie. Pojem klimatická kríza je tu prítomný čoraz viac, ale zároveň si ako ľudstvo prechádzame mnohými krízami a táto konkrétna sa nám pomerne ľahko odsúva do úzadia - veď je to ďaleko v čase i priestore, nech to riešia iní, mocnejší a vplyvnejší. To všetko sú kognitívne disonancie, ktoré som začala vnímať jasnejšie.

Je veľmi jednoduché a pohodlné tváriť sa, že toto sa ma netýka, že ja nič nezmením. Vďaka práci na filme som si uvedomila aj to, že táto téma je na stole dekády, že aj na Slovensku máme odborníkov, ktorí neúnavne prinášajú predikcie a informácie s cieľom získať pozornosť ľudí a vybudiť reakciu. Všetky informácie a možné riešenia sú dostupné, no my nekonáme. Odkazuje na to aj názov filmu Po nás potopa.

image

Záber z dokumentu Po nás potopa

Hitchhiker Cinema, BROZ, RTVS

Kde si budú môcť ľudia najbližšie pozrieť tento dokument? 

Film je voľne dostupný online na www.ponaspotopa.sk aj vo verzii s anglickými titulkami. Počas leta budeme film premietať na viacerých festivaloch po Slovensku a plánujeme ho prihlásiť na filmové festivaly doma aj v zahraničí.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/veda/klimaticka-zmena, menuAlias = klimaticka-zmena, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
01. február 2023 04:00