Potvrdzuje to medzinárodná vedecká štúdia, na ktorej sa podieľal americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) a ktorá bola publikovaná v časopise Nature.
Vedci vytvorili program, ktorý je schopný s pomocou umelej inteligencie detektovať zo satelitných záberov vegetáciu s plochou aspoň troch metrov štvorcových. Touto metódou analyzovali cez jedenásť tisíc satelitných snímok s vysokým rozlíšením.
Na Sahare, v Sahele rozkladajúcom sa na jej južnom okraji a tiež na miestach na prechode k vlhkým oblastiam v západnej Afrike, napočítali 1,8-miliardy stromov. Ide o územie s rozlohou 1,3-milióna kilometrov štvorcových, čo znamená, že na jeden hektár pripadá niečo cez trinásť stromov a že vegetácia tvorená stromami na takej ploche pokrýva dvanásť metrov štvorcových.
„Táto vegetácia, aj keď riedka, je kľúčová pre zaistenie biodiverzity a pre ekosystém ako úložisko oxidu uhličitého, zdroj potravy a prístrešia pre ľudí aj zvieratá. Aj keď je rastlinstva málo, existencia pomerne mnohých izolovaných stromov spochybňuje názor, podľa ktorého sa suché oblasti postupne menia na púšť. Dokonca aj na púšti sa prekvapivo vyskytujú stromy v určitej hustote,“ uvádza štúdia.
? Life finds a way ...
— Andrea A. (@andreaj0103) October 22, 2020
When thinking about the Sahara, one usually imagines a gigantic plain of sand that seems to extend to infinity. But an incredible discovery of hundreds of millions of trees in the Sahara desert.
It's beautiful! pic.twitter.com/o7U8Huq4KX
Táto hustota stromového porastu sa zvyšuje postupne smerom k vlhším oblastiam. Zatiaľ čo na veľmi suchých miestach pripadá na hektár 0,7 stromu, v polosuchých je to už 30 stromov a na prechode medzi suchými a vlhkými oblasťami 47 stromov.
Použitá metóda umožňuje tiež rozlíšiť medzi porastom jednotlivých stromov a lesom, a pri porovnaní so situáciou za desať rokov ukáže účinnosť snáh o obnovu vegetácie na konkrétnych miestach, uviedli autori štúdie.
Brainee patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj iDnes.cz.
