Lesy absorbujú obrovské množstvo oxidu uhličitého (CO2), ktorý je hlavným prispievateľom ku globálnemu otepľovaniu. Z toho plynie, že výrub stromov má veľký vplyv na klimatickú zmenu.
OSN tvrdí, že od roku 1990 sa stratilo 420 miliónov hektárov (jedna miliarda akrov) lesa. Hlavným dôvodom je poľnohospodárstvo. Snahy o ochranu lesov však existovali už predtým. Píše BBC.
V roku 2014 OSN oznámila dohodu o znížení odlesňovania o polovicu do roku 2020 a ukončení odlesňovania do roku 2030. Neskôr v roku 2017 si potom stanovila ďalší cieľ zvýšiť do roku 2030 celosvetovo zalesnenú pôdu o 3 %.
Podľa správy z roku 2019 však odlesňovanie pokračovalo „znepokojivou rýchlosťou“, čo malo vážne dôsledky pre boj so zmenou klímy. Došlo k určitému opätovnému zalesňovaniu prostredníctvom prirodzeného rastu alebo výsadby, ale stromy potrebujú roky na to, aby dozreli, kým môžu úplne absorbovať oxid uhličitý.
Brazília, Konžská demokratická republika a Indonézia sú krajiny, kde sa stále veselo odlesňuje, napriek tomu, že tu máme globálnu klimatickú krízu.
Brazília: Nelegálna ťažba dreva pokračuje
Približne 60 % amazonského dažďového pralesa sa nachádza v Brazílii a zohráva dôležitú úlohu pri absorbovaní škodlivého oxidu uhličitého, ktorý by inak unikol do atmosféry.
Po neustálom poklese od roku 2004 sa odlesňovanie v brazílskej Amazónii podľa tamojšieho Národného inštitútu pre výskum vesmíru (INPE) opäť zvýšilo. V roku 2020 uviedla, že miera odlesňovania bola najvyššia za viac ako desať rokov.
Súvisí s tým aj vláda prezidenta Bolsonara, ktorý bol kritizovaný za svoju politiku „proti životnému prostrediu“, ako je podpora poľnohospodárstva a baníctva v Amazónii. Presné čísla nie sú k dispozícii, ale nedávne štúdie naznačujú, že až 94 % odlesňovania a ničenia biotopov v Brazílii môže byť nelegálnych.
Povodie Konga: Poľnohospodárstvo a baníctvo
Povodie Konga je druhým najväčším dažďovým pralesom na svete. Viac ako polovica leží v Konžskej demokratickej republike. Greenpeace tvrdí, že v krajine sa vo veľkom vykonáva nelegálna ťažba dreva. Hoci USA a EÚ zakázali dovoz nelegálneho dreva, stále sa pašuje do iných krajín. Medzi ďalšie hrozby patrí ťažba dreveného uhlia a paliva.
Za posledných päť rokov bola ročná strata primárneho lesa podľa Global Forest Watch takmer pol milióna hektárov.
Indonézia: plantáže palmového oleja
Indonézia patrí za posledné dve desaťročia medzi päť krajín s najväčším počtom úbytkov lesov. Podľa údajov Global Forest Watch stratila krajina v rokoch 2002 až 2020 9,75 milióna hektárov pôvodných lesov.
Prezident Joko Widodo sa v roku 2014 zaviazal zakročiť proti odlesňovaniu tým, že sa bude zaoberať hlavným dôvodom – klčovaním pôdy pre plantáže palmy olejovej. Do roku 2020 sa ročná strata znížila na 270 000 hektárov.
