archív HN televízie, TASR/Obecný úrad Klokočov
StoryEditor

Aká nás čaká tohtoročná zima a zmizne o pár rokov sneh z Oravy? Odpovedá klimatológ

Dominika Pacigová09.11.2021., 07:00h
V budúcnosti sa výskyt tornád v strednej Európe posunie možno aj na marec, tvrdí významný slovenský klimatológ Milan Lapin.
Lajkuj Brainee.sk na

Čoraz častejšie sa stretávame s hrozivými predpoveďami odborníkov či štúdiami, ktoré naháňajú strach. Scenáre klimatickej zmeny nie sú vôbec priaznivé. Bude sneh v južnejších oblastiach o pár rokov vzácnosťou a budeme môcť čoraz častejšie očakávať napríklad tornáda? Na tieto i mnohé ďalšie otázky odpovedal popredný slovenský klimatológ Milan Lapin.

Snehová pokrývka nemá dlhú trvácnosť 

Počasie v strednej Európe je veľmi premenlivé, týka sa to aj zím či obdobia okolo Vianoc. „Dané je to najmä tým, že Atlantický oceán a Stredozemné more sú v zime relatívne teplé a severovýchod Európy má často teplotu vzduchu hlboko pod -10 °C. To, aké počasie máme na Slovensku, závisí najmä od smeru prúdenia vzduchu,“ povedal pre Brainee Milan Lapin, profesor na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.

Koncom decembra býva podľa jeho slov pomerne často relatívne teplejšie počasie, čo sa označuje ako vianočné oteplenie. Poukazuje pritom na to, že aj v minulosti sa stávalo, že teplota vzduchu na Slovensku bola v niektorých oblastiach prechodne nad +10 °C, no v rozmedzí rokov 2011-2020 to už bolo takmer počas všetkých Vianoc. „Keďže sa klíma v strednej Európe oteplila asi o 2 °C za posledných 100 rokov, pribúdajú aj relatívne teplé dni a teplé periódy trvajú dlhšie aj v zime,“ objasnil. 

V teplejšej atmosfére je však viac vodnej pary, čo znamená, že môže padať viac zrážok. „Najvýdatnejšie sneženie sa vyskytuje počas cyklonálneho počasia pri teplote tesne pod bodom mrazu (0 °C), preto sme zaznamenali v posledných rokoch niekoľko veľmi výdatných snežení,“ vysvetlil.

​Doplnil, že snehová pokrývka nemá dlhú trvácnosť. V dôsledku častých oteplení nad +5 °C sa obvykle roztopí niekoľkokrát v zime až do výšky 800 metrov nad morom, čo sa v minulosti stávalo len zriedka. Zaujímavosťou však je, že v nadmorskej výške nad 1000 m je viac snehu ako v minulosti, no predstavuje to len 5,4 percenta z územia Slovenska.

Zimy na Orave o 80 rokov 

Scenáre klimatickej zmeny nie sú priaznivé. Naznačujú, že v prípade slabých opatrení na spomalenie klimatickej zmeny by sa v strednej Európe mohlo do roku 2100 otepliť o ďalšie štyri stupne. „Oteplenie o 2 °C už máme, spolu by to teda bolo o 6 °C. Takéto oteplenie klímy znamená posun teplotných charakteristík o 1000 m nadmorskej výšky, čiže vo výške 1200 metrov nad morom budú približne také teplotné podmienky, aké sme mali kedysi vo výške 200 m n.m.,“ prezradil Lapin.

Dočká sa teda Orava o desiatky rokov toho, že zimy tam budú bez snehu a mrazov? „Keďže Orava má zväčša nadmorskú výšku okolo 600 metrov nad morom, o 80 rokov to bude so snehom v tomto regióne dosť slabé. Ak sa ľudstvo na celej Zemi rozhodne radikálnejšie znížiť emisiu skleníkových plynov do atmosféry, aj globálne oteplenie bude menšie, v strednej Európe možno len o ďalšie 2 °C do roku 2100. Aj tak ale bude pokračovať zhoršovanie snehových podmienok až do výšky 1000 m n.m.,“ priblížil.

Aká zima nás čaká? 

Výkyvy počasia sú v posledných rokoch naozaj prekvapujúce. Predpovede počasia na jednotlivé dni sa podľa slov Lapina robia pre také malé územie, akým je Slovensko, len do sedem dní. Na dlhšie obdobie sa pripravuje výhľad celkových priemerov teploty vzduchu a úhrnov zrážok s nejakou pravdepodobnosťou splnenia.

Môžeme sa však oprieť o niekoľko dôležitých faktov, ktoré ovplyvnia počasie aj počas nasledujúcej zimy na celej severnej pologuli. „Je to predovšetkým stredne silná studená epizóda javu LaNiňa v tropickom Pacifiku, ktorá by mala vrcholiť koncom decembra 2021. Môže ochladiť priemernú teplotu na severnej pologuli asi o 0,2 °C. Slnečná aktivita je slabá a zosilňuje z 11-ročného minima. Skleníkový efekt atmosféry je opäť silnejší kvôli rastu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, čo spôsobuje teraz globálne otepľovanie asi o 0,3 °C za desať rokov (v strednej Európe približne o 0,5 °C). Ľadu v Arktíde je málo, no viac, ako bolo v priemere za posledných desať rokov. Napriek tomu svetové predpovedné centrá očakávajú v priemere v Európe relatívne teplú zimu, asi o 1,5 °C teplejšiu ako bol priemer z obdobia 1901-2000,“ uviedol.

Klimatológ zároveň dodal, že očakávaná deformácia atmosférického prúdenia okolo relatívne teplej Arktídy môže spôsobiť niekoľko vpádov studeného vzduchu počas zimy od severu ďaleko do južných šírok, nedá sa ale odhadnúť, ktoré časti strednej Európy to najviac postihne.

Zimné povodne budú pribúdať pravdepodobne častejšie 

Silné tornádo, ktoré vzniklo koncom júna v Juhomoravskom kraji, zmietlo domy, autá či stromy. Môžu sa takéto javy vyskytnúť v našich podmienkach aj v zime? „V chladnom polroku, od októbra do marca, sa tornáda v strednej Európe vyskytujú veľmi zriedka. Môžu sa ale vyskytnúť častejšie už v apríli a máji. V budúcnosti sa to možno posunie aj na marec. Výskyt tornád je však ďaleko menší ako v USA a aj v západnej Európe. Oveľa horšie dôsledky majú zimné povodne a silný vietor počas relatívne teplých cyklonálnych situácií. Takéto udalosti budú zrejme pribúdať,“ uzavrel Milan Lapin.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/veda/klimaticka-zmena, menuAlias = klimaticka-zmena, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
28. jún 2022 02:52