Na Slovensku vytvárame veľmi veľa emisií práve neefektívnou výstavbou budov. Aký podiel má neefektívna výstavba budov na klimatickú krízu?
Ak sa pýtate na úplne všetky budovy na území Bratislavy, v súčasnosti mesto neeviduje koľko budov je neefektívnych a koľko efektívnych. Povedať, koľko budov je neefektívnych by sa dalo na základe údajov o roku výstavby, poslednej rekonštrukcie či projektovej dokumentácie, na základe ktorej by sa dalo individuálne posúdiť, v akej energetickej triede je daná stavba postavená.
Avšak takto skompletizované údaje podľa mojich informácií nie sú dostupné v digitálnej forme. Tieto údaje má mesto len za budovy vo svojom vlastníctve. Takýto typ informácií vyhodnocujú kolegovia špecialisti na energetiku na Magistráte hlavného mesta Bratislava. Pre celé Slovensko, ale aj Bratislavu je rok 2021 akýmsi míľnikom, pretože od tohto roku musia byť všetky novopostavené budovy v energetickom štandarde A0.
Čo je to Metropolitný inštitút Bratislava?
Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) je príspevkovou organizáciou hlavného mesta a koncepčným inštitútom v oblasti architektúry, územného plánovania, participácie a strategického plánovania. Tvorí ho tím odborníkov a odborníčok v oblasti architektúry, urbanizmu, životného prostredia, a rozvoja mesta, ktorý plánuje rozvoj nášho mesta tak, aby sa zlepšila kvalita života jeho obyvateliek a obyvateľov a aj kvalita verejného priestoru.
Kolegovia pracujú na mestských projektoch a plánoch, aby do mesta priniesli kvalitnú architektúru a funkčné riešenia odzrkadľujúce potreby obyvateľov Bratislavy aj vzhľadom na spoločenské zmeny a klimatickú zmenu.
Aké veci má na starosti Metropolitný inštitút Bratislavy?
Projekty, vďaka ktorým MIB ľudia registrujú, sú rekonštrukcia kúpeľov Grössling, návrh novej bratislavskej dlažby či program Živé mesta, ktorého cieľom je revitalizovať dlhodobo zanedbané verejné priestory. Pozitívne ohlasy sme získali aj na obnovu troch centrálnych námestí v centre Bratislavy, ktoré sa zmenia na jedno Živé námestie. Taktiež zastrešujeme tvorbu strategického dokumentu Bratislava 2030.
Na MIBe pracuje dokopy päť samostatných sekcií, ktoré zastrešujú rôzne mestské projekty. Sekcia tvorby mestských priestorov skvalitňuje verejné priestory, najznámejší je ich program Živé miesta na obnovu zanedbaných verejných priestorov. Sekcia verejných priestorov zabezpečuje štandardizáciu zásahov v mestskom priestore pomocou tvorby manuálov a princípov, napríklad Manuál verejných priestorov či nedávno zverejnené Princípy a štandardy starostlivosti o zeleň.
Sekcia územného plánovania nastavuje transparentné a udržateľné mestské a územné plánovanie a tvorí strategické dokumenty, ako sú urbanistické štúdie, zmeny a doplnky územného plánu, a iné územnoplánovacie podklady. Sekcia mestských štúdií a participáci zastrešuje participatívne stretnutia s obyvateľmi Bratislavy k jednotlivým projektom. A sekcia architektonických súťaží tvorí zadania pre architektonické súťaže, aby sa docielila čo najvyššia kvalita projektov.
Aké sú dôležité prvky, ktoré by mali mať zelené mestá?
Najdôležitejšie sú zelené prípadne zeleno-modré opatrenia rôznej veľkosti s rôznymi účelom. Niekedy bývajú kombinované s vodnými prvkami, napríklad tokmi, vodnými plochami, dočasnými vodný prvkami, v závislosti od toho, akú funkciu v meste plnia. Môžu odvádzať zrážkovú vodu alebo ochladzovať lokálnu mikroklímu, ale aj podporovať biodiverzitu. Zvyknú mávať naraz aj niekoľko funkcií. Takéto prvky sa spájajú v ideálnom prípade do väčšieho celku, komplexného systému, inými slovami do kvalitnej, fungujúcej, dostupnej a inkluzívnej zeleno-modrej infraštruktúry.
Táto infraštruktúra poskytuje ekosystémové služby, bez ktorých by sme sa nezaobišli. Pre nás sú v čase klimatickej krízy podstatné najmä tie regulačné, ako sú regulácia lokálnej klímy, opeľovanie, produkcia kyslíka. Zároveň ide o priestor pre načerpanie nových síl a rekreáciu v prírodnom prostredí. Zelená infraštruktúra pomáha tiež zachovať biodiverzitu a v urbanizovanej krajine napomáha predchádzať ďalšiemu rozdrobovaniu prírodných území.
Mestá by sa mali snažiť zachovať najmä tie modré a zelené prírodné územia, ktoré majú vysokú ekologickú stabilitu a líniové prvky, ktoré ich prepájajú. Bez nich nie je možné zeleno-modrú kostru mesta dlhodobo udržať.
Sú nejaké svetové mestá, z ktorých by si Bratislava mohla brať príklad?
Zaujímavým príkladom je Paríž, najmä jednoduchosťou a účinnosťou riešení. Napríklad sa snažia obnoviť kvalitu riek a vodných plôch, aby sa ľudia mohli schladiť aj na miestach, kde predtým kúpanie bežné nebolo. Počas horúčav majú parky otvorené celú noc, aby ľudia mali možnosť sa pred spaním schladiť, keď nevedia doma vydržať.
Mesto založilo aj nadačný program – tzv. zelený fond s vysokými sumami, kam okrem mesta prispievajú aj ďalšie subjekty, z ktorých sa dajú financovať zaujímavé riešenia a projekty, ktoré pomáhajú znižovať uhlíkovú stopu mesta a zároveň ho robia príjemnejším na život v rýchlo meniacich sa klimatických podmienkach.
Podnetné nápady prichádzajú aj z ďalších miest, napríklad udržateľná štvrť Hammarby Sjostad v Štockholme či program pre zelené strechy v Hamburgu. Čo sa týka horúčav a boja proti suchu, zaujímavé sú pre nás skúsenosti z miest, ktoré ležia južnejšie - projekty zelených štvrtí s mestským zahradničením ako napr. Valencia a Almada.
Pri zmene klímy sa často hovorí o adaptačných a mitigačných opatreniach, čo presne znamenajú tieto pojmy a aký je medzi nimi rozdiel?
V prvej otázke sa pýtate na emisie, s nimi súvisia mitigačné opatrenia – čiže také, ktoré majú za cieľ minimalizáciu produkcie skleníkových plynov. Adaptácia je prispôsobovanie sa zmene klímy – aktivity, ktoré nám umožnia lepšie zvládať nepriaznivé dôsledky zmeny klímy - suchá, horúčavy, povodne.
Aké adaptačné opatrenia na zmenu klímy mesto Bratislava už spravilo?
Hlavné mesto spolu s mestskými organizáciami a mestskými časťami realizovalo aktivity zamerané jednak na revitalizáciu existujúcich zelených plôch, ako aj na realizáciu nových zelených plôch rôznej funkcie. Taktiež nechýbali projekty zamerané na realizáciu nových stromoradí, resp. revitalizáciu tých existujúcich, či zahájenie iniciatívy mesta 10-tisíc stromov. Bratislava totiž plánuje do roku 2022 vysadiť 10-tisíc stromov, zatiaľ ich pribudlo približne 2500.
V Osle vyrátali, že jeden strom poskytne počas extrémnych horúčav tepelný komfort na jeden deň pre jedného seniora nad 75 rokov. Súčasťou chladnejšej Bratislavy je aj projekt program obnovy verejných priestorov Živé miesta, ako aj grantové programy na udržateľné hospodárenie so zrážkovou vodou, z ktorých je možné podporiť tvorbu zelených striech a zelených fasád, výmenu povrchov z nepriepustných na priepustné.
Mesto v rámci projektu Bratislavskí susedia podporuje aj mestské záhradníčenie a prenajíma plochy využiteľné ako alebo aj na komunitné záhrady a predzáhradky. Taktiež pripravujeme v rámci nového územného plánu aj koncepciu zelenej infraštruktúry, ktorá plniť niekoľko funkcií vrátane tej klimatickej.
Pripravuje mesto aj nejaké adaptapčné či mitigačné opatrenia v budúcnosti?
Na tieto dve otázky odpoviem spoločne. Neviem úplne o všetkých opatreniach, ktoré pripravuje mesto, mám lepší prehľad o tých, ktoré pripravuje MIB v spolupráci s mestom. Tieto aktivity môžeme rozdeliť na dve oblasti. Jednou je strategické plánovanie - čiže spolupráca s odborníkmi z rôznych oblastí, či už pracujúcich pre mesto alebo z externého prostredia. Druhá oblasť je priama realizácia projektov tvorby verejných priestorov a rekonštrukcie verejných budov alebo zadaní pre architektonické štúdie.
Čo sa týka prvej oblasti, v súčasnosti pripravujeme na MIBe v spolupráci s mestom nový program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Bratislava 2030 kde nájdete kapitolu o životnom prostredí, ktorá navrhuje množstvo opatrení, ktoré pomôžu urobiť Bratislavu zelenším, čistejším a klimaticky odolnejším mestom.
Spolu s mestom pripravujeme na MIBe aj nový akčný plán pre udržateľný energetický rozvoj a adaptáciu na zmenu klímy, ktorý pomôže znížiť objem emisií v meste o 40 % do roku 2030 a zároveň nám pomôže minimalizovať riziká súvisiace s horúčavami a intenzívnymi zrážkami v najviac postihnutých oblastiach mesta.
Za zmienku stojí projekt Živé námestie, kde víťazný návrh ktorý vzišiel z architektonickej súťaže v roku 2020 a priniesol zaujímavé riešenie pre jednotný verejný priestor, ktorý prepojí na Námestie SNP, Námestie Nežnej revolúcie a Kamenné námestie. Na základe tohto návrhu vytvoríme priestor, ktorý bude klimaticky odolným, inkluzívnym verejným priestorom, podporujúcim pešiu, cyklo a električkovú dopravu. Všetky informácie nájdete tu: https://www.zivenamestie.sk/sk/
Ako môže bežný človek prispieť ku zelenšiemu mestu?
Môžu sa zapojiť do niektorej z aktivít z projektu bratislavskí susedia alebo iniciatívy 10-tisíc stromov, alebo zažiadať formou projektu pre tvorbu funkčnejších a udržateľnejších verejných priestorov o grant až vo výške 5-tisíc z Nadácie mesta Bratislava. Taktiež by veľmi pomohlo, ak by obyvatelia dávali prednosť mestskej hromadnej doprave pred individuálnou dopravou.
Menej áut zaparkovaných na uliciach bude znamenať viac možností vytvárať príjemný a klimaticky odolný verejný priestor. Obyvatelia môžu prispieť ale aj tým, ako zmenia svoje návyky, napríklad ak sa posnažia čo najviac vzniku odpadov predchádzať. Je to možné urobiť aj tak, že sa budeme snažiť doma čo najviac biologicky rozložiteľného odpadu recyklovať, čoskoro sa budú môcť do kompostovania zapojiť aj obyvatelia bytových domov.
Ako ideálne by mala vyzerať Bratislava v roku 2030?
Bratislava od roku 2012 postupne prijíma kroky, zamerané na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy, ale potrebujeme pridať v tempe, a uvažovať aj za horizont 2030. Verím, že sa nám spoločne o 10 rokov podarí znížiť uhlíkovú stopu o 40 % a obmedziť výskyt tepelných ostrovov v meste najmä v oblastiach, ktoré sú viac ohrozené horúčavami.
Za seba by som povedala, že si ju predstavujem ako mesto, ktoré pred takmer desiatimi rokmi spolu so svojimi obyvateľmi naplno pracovalo na pláne, ktorý jej umožnil, aby si vytvorilo nástroje na to, aby zvládlo rôzne hrozby, nielen tie klimatické. Bude mestom, kde sa zlepšila dostupnosť bývania, kvalita života a obyvatelia sa mohli aktívne zapájať do mestského rozvoja tak, aby sa ďalej rozvíjala udržateľnejším spôsobom ako tomu bolo doteraz.
