💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Interocepcia je schopnosť vnímať signály vlastného tela.
- Výskumy ju spájajú s úzkosťou, depresiou aj poruchami príjmu potravy.
- Ľudia s lepšou interocepciou zvládali hlad bez výrazných výkyvov nálady.
- Nie všetci vedci sa zhodujú, či ide o samostatný „šiesty zmysel“.
Koľkokrát za deň si uvedomíš, že ti bije srdce, ako dýchaš alebo že tvoje telo začína byť smädné? Pravdepodobne len vtedy, keď sa niečo deje. Práve tieto nenápadné signály však môžu prezrádzať oveľa viac, než si myslíme, píše portál ScienceAlert.
Vedci ich spájajú s takzvanou interocepciou - schopnosťou mozgu vnímať a vyhodnocovať, čo sa deje vo vnútri tela. A podľa rastúceho množstva výskumov môže práve tento „vnútorný radar“ ovplyvňovať nielen naše fyzické potreby, ale aj psychickú pohodu.
Telo s tebou komunikuje neustále
Interocepcia sleduje veci, ktoré bežne nevidíme. Patrí medzi ne tep srdca, dýchanie, hlad, smäd či telesná teplota. Psychologičky Jennifer Murphy z Royal Holloway University of London a Freya Prentice z University College London vo svojom texte pre magazín The Conversation vysvetľujú, že ide o mimoriadne dôležitý systém.
„Hoci mu nevenujeme veľkú pozornosť, je to mimoriadne dôležitý zmysel, pretože zabezpečuje, aby všetky systémy v tele fungovali optimálne,“ napísali. Dodali, že telo nás vďaka nemu upozorní napríklad na smäd alebo na to, že je nám príliš teplo a mali by sme si vyzliecť vrstvu oblečenia.
Súvislosť s duševným zdravím
Vedci dnes skúmajú, či interocepcia nezohráva významnú úlohu aj pri psychických poruchách. Medzi nimi sú úzkosť, depresia, posttraumatická stresová porucha či poruchy príjmu potravy. Predpokladajú, že spôsob, akým vnímame napätie svalov, dýchanie alebo tep srdca, pomáha mozgu rozpoznať, či je situácia bezpečná alebo stresujúca.
Ak tento mechanizmus nefunguje správne, môže prispieť k vzniku problémov. Príkladom je človek s úzkosťou, ktorý si počas spoločenskej situácie až príliš intenzívne uvedomuje zrýchlený tep. To môže nepríjemné pocity ešte viac zosilniť.
Analýza 93 štúdií, ktorú Murphy a Prentice publikovali v roku 2022, ukázala aj rozdiely medzi mužmi a ženami. Ženy dosahovali nižšiu presnosť pri úlohách založených na vnímaní srdcového tepu. Vedkyne upozorňujú, že práve to môže čiastočne vysvetľovať vyšší výskyt úzkosti a depresie u žien po puberte, hoci vzťah je podľa nich oveľa zložitejší.
Hlad nemusí znamenať zlú náladu
Výskum publikovaný tento rok v magazíne eBioMedicine sledoval, ako hlad ovplyvňuje náladu. Ukázalo sa, že ľudia s presnejšou interocepciou zažívali menej výrazné výkyvy nálady.
„Neznamená to, že nikdy nepociťovali hlad. Zdalo sa však, že si dokázali lepšie udržať stabilnú náladu,“ vysvetlil psychológ Nils Kroemer z University of Tübingen. Ďalší výskum vedcov z UCLA sa zameral na anorexiu. Pomocou kapsuly vytvárajúcej jemné vibrácie v žalúdku zistili, že pacienti skutočne horšie rozpoznávajú vnútorné signály hladu, a to aj po návrate na zdravú hmotnosť.
„Ľudia s mentálnou anorexiou telesné signály jednoducho neignorujú,“ povedal neurovedec Sahib Khalsa. „Ich nervový systém môže vnemy zo žalúdka spracovávať odlišne, takže ich ťažšie rozpoznáva, dôveruje im a učí sa z nich. To môže prispievať k pretrvávaniu príznakov aj po obnovení hmotnosti.“
Nie všetci vedci sú presvedčení
Okolo interocepcie však nepanuje úplná zhoda. Autori článku z roku 2024 v magazíne Frontiers in Psychology dokonca provokatívne vyhlásili, že „interocepcia neexistuje.“
Vedúci autor Felix Schoeller z MIT však neskôr vysvetlil, že cieľom bolo upozorniť na to, že vedci pod jedným pojmom spájajú príliš veľa odlišných javov. Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že človek môže mať až 33 rôznych zmyslov.
Jedno je však isté. Naše telo s nami komunikuje neustále. A čím lepšie pochopíme jeho nenápadné signály, tým väčšiu šancu môžeme mať raz na účinnejšiu liečbu viacerých psychických ochorení.
