💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- 90-ročné borovice majú dodnes nevysvetlený tvar.
- Vedci chcú zistiť, kedy a ako boli stromy ohnuté.
- Vzniknúť má technológia na pestovanie podobných stromov.
- Cieľom je vytvoriť nový Krivý les pre ďalšie generácie.
Na prvý pohľad vyzerá ako miesto z fantasy filmu. Desiatky borovíc sa len pár centimetrov nad zemou prudko stáčajú do tvaru písmena C, akoby ich niekto pred rokmi zámerne pokrivil. Poľský Krivý les fascinuje návštevníkov už celé desaťročia, no dodnes nikto nevie, prečo stromy vyrástli práve takto, píše portál Notes from Poland.
Teraz sa vedci rozhodli, že záhade prídu na koreň. Času však veľa nezostáva. Pôvodné stromy postupne odumierajú a odborníci sa obávajú, že ak sa ich nepodarí preskúmať teraz, odpoveď môže navždy zmiznúť.
Kedysi ich boli stovky
Krivý les sa nachádza neďaleko mesta Gryfino na severozápade Poľska. Podľa poľskej vedeckej služby Nauka w Polsce vznikol približne v roku 1934 na ploche okolo 1 600 štvorcových metrov.
Pôvodne tu rástlo približne 400 zvláštne zakrivených borovíc. Dnes ich zostala už len približne stovka. Práve preto sa výskum výrazne zrýchlil.
Ľudia alebo príroda?
Najčastejšie sa spomína teória, že stromy zámerne ohli ľudia. Lesníci z oblasti Gryfino sa domnievajú, že išlo o pestovanie špeciálne tvarovaného dreva na praktické využitie.
Podľa rôznych hypotéz mohlo slúžiť na výrobu nábytku, lodí, saní alebo častí vozov. Ako pripomína poľské rádio RMF: „Zakryvené drevo je výrazne odolnejšie voči namáhaniu než dosky vyrobené rozrezaním rovných kmeňov.“ Chýbajúce historické dokumenty však znamenajú, že ide stále len o nepotvrdené dohady.
Vedci chcú vytvoriť Krivý les 2.0
Už v roku 2021 vysadili lesníci v blízkosti nové borovice geneticky príbuzné tým pôvodným. Teraz podpísali dohodu so Západopomoranskou technologickou univerzitou, ktorá sa pokúsi zrekonštruovať proces ich zvláštneho rastu. Vedci chcú vyvinúť technológiu ohýbania stromov, ktorá by umožnila vytvoriť verného nástupcu dnešného Krivého lesa.
„Začneme tým, že spoznáme anatómiu týchto stromov. Preskúmame štruktúru drevných vlákien a ďalších častí, aby sme zistili, v akej fáze života boli stromy ohnuté,“ vysvetlil výskumník Marcin Kubus.
Dodal, že následne sa pokúsia pomocou prerezávania, ohýbania a ďalších pestovateľských postupov obnoviť ich charakteristický tvar. Podľa neho je však rozhodujúce začať ešte v období, keď sú stromy mladé.
Ani potom však nebude výsledok okamžitý. Lesník Daniel Pogorzelec upozornil, že vedci otestujú viacero rôznych metód a celý proces môže trvať celé desaťročia. Vedúci lesnej správy Jan Grzyś napriek tomu verí, že ak sa projekt podarí, vznikne „Krivý les 2.0“, ktorý si budú môcť pozrieť aj ďalšie generácie.
