💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Ľudia, ktorí volili, mali nižšie riziko úmrtia v nasledujúcich rokoch.
- Nezáležalo na tom, koho volili ani či ich kandidát vyhral.
- Výskum sledoval Američanov vo veku 65 rokov a viac.
- Hlasovanie môže súvisieť s pocitom zmyslu, kontaktom s ľuďmi a aktívnym životom.
Väčšina rád o dlhšom živote znie ako nekonečný playlist od fitness influencerov: jedz viac zeleniny, hýb sa, dobre spi, nepreháňaj to s alkoholom a nefajči. Lenže výskum od Sary Konrath z Indiana University a Femidy Handy z University of Pennsylvania pridáva do zoznamu niečo, čo by si možno nečakal - choď voliť, píše portál The Conversation.
Autorky sa pozreli na otázku, či občianska angažovanosť, teda zapájanie sa do vecí verejných, môže súvisieť so zdravím. Nejde len o politiku. Občianska angažovanosť znamená napríklad dobrovoľníctvo, pomoc komunite alebo účasť vo voľbách. Už v roku 2022 Americká lekárska asociácia upozornila, že hlasovanie môže mať potenciálne zdravotné benefity.
Volič verzus nevolič
Vedkyne sledovali starších Američanov vo veku 65 rokov a viac. Použili dáta z Wisconsin Longitudinal Study, veľkého dlhodobého výskumu, ktorý od roku 1957 sleduje náhodne vybraných absolventov stredných škôl z Wisconsinu.
Porovnali ľudí, ktorí volili v prezidentských voľbách v roku 2008, s tými, ktorí nevolili. A výsledky boli prekvapivo silné. Tí, ktorí volili, mali o 45 percent nižšiu pravdepodobnosť, že zomrú do 5 rokov po voľbách. Po 10 rokoch bolo riziko nižšie o 37 percent a po 15 rokoch o 29 percent.
Nie je to len tým, že zdravší ľudia ľahšie prídu k urne?
To je prvá logická otázka. Keď je človek zdravší, ľahšie sa dostane do volebnej miestnosti, má viac energie a viac kontaktu so svetom. Vedkyne však tvrdia, že toto vysvetlenie nestačí.
Výsledky zostali podobné aj vtedy, keď zohľadnili pohlavie, manželský stav, príjem, dobrovoľníctvo a zdravotný stav pred voľbami. Ešte zaujímavejšie je, že ľudia, ktorí boli na začiatku v horšom zdraví, zrejme profitovali z hlasovania po 15 rokoch viac než tí, ktorí boli zdravší.
Tvoje politické presvedčenie nehrá rolu
Podľa výskumu je jedno, koho volíš. Nezáležalo na tom, či človek hlasoval osobne alebo poštou. Obe skupiny mali počas 15 rokov podobne nižšie riziko úmrtia.
Nezáležalo ani na tom, či vyhral kandidát, ktorého volič podporoval. Prehra môže byť stresujúca, ale v tomto výskume sa dlhodobý zdravotný efekt hlasovania objavil bez ohľadu na politickú príslušnosť.
Psychológia je silnejšia, než si myslíme
Prečo by voľby mohli pomáhať zdraviu? Jedna možnosť je psychologická. Hlasovanie môže posilňovať pocit, že človek má vplyv na svet okolo seba. Tomu sa hovorí sebaúčinnosť, teda presvedčenie, že naše konanie má zmysel.
Druhá možnosť je sociálna. Voľby sú spoločná aktivita, pri ktorej sa človek cíti ako súčasť väčšieho celku. Vedci už dlhšie vedia, že dobrovoľníctvo sa spája s viacerými zdravotnými benefitmi vrátane dlhšieho života. Pri dobrovoľníctve sa podľa iných výskumov môže aktivovať mozgový systém odmeny, znižovať stres a spomaľovať niektoré prejavy starnutia.
Autorky však upozorňujú, že ich štúdia tieto biologické mechanizmy priamo netestovala. Zatiaľ teda nevieme, či samotné hlasovanie predlžuje život, alebo je skôr znakom aktívnejšieho, prepojenejšieho života. Pointa je jednoduchá - voľby nie sú len nudná občianska povinnosť. Môžu byť malým signálom, že človek je stále zapojený do spoločnosti.
