💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Rekordne teplé Stredozemné more zadržuje obrovské množstvo energie.
- Na niektorých miestach bola voda až o 8 stupňov Celzia teplejšia než dlhodobý priemer.
- Najväčšie riziko silných dažďov prichádza počas jesene.
- Teplé more samo osebe povodne nespôsobí, môže ich však výrazne zosilniť.
Keď si človek na dovolenke vojde do mora a voda pripomína skôr vyhriaty bazén než otvorené more, znie to ako splnený letný sen. Tento rok však meteorológovia pri pohľade na rovnaké údaje neskrývajú obavy. Stredozemné more je totiž rekordne teplé a podľa odborníkov môže práve táto „príjemná“ voda zohrávať dôležitú úlohu pri jesenných extrémoch počasia, píše portál iMeteo.
Rekordný jún a nezvyčajne teplé more
Ako web upozorňuje s odvolaním sa na satelitné merania, Stredozemné more zažilo historicky najteplejší jún. Ani začiatok júla nepriniesol výrazné ochladenie. Priemerná teplota povrchu mora bola 10. júla približne 26,6 stupňa Celzia, čo je asi o 1,7 stupňa Celzia viac než býva v tomto období bežné.
Takmer 60 percent Stredozemného mora sa pritom ešte 8. júla nachádzalo v podmienkach takzvanej morskej vlny horúčav. To znamená, že voda bola približne o tri stupne Celzia teplejšia, než zodpovedá dlhodobému normálu.
Najvýraznejšie odchýlky zaznamenali odborníci pri pobreží južného Francúzska, Korziky, Sardínie či západne od Talianska. Európsky program Copernicus evidoval miestami odchýlky približne šesť stupňov Celzia, zatiaľ čo detailnejšie satelitné údaje Európskej vesmírnej agentúry ukázali lokálne až osem stupňov Celzia nad priemerom.
Teplý zostáva aj Jadran. Pri Hvare namerali približne 26 stupňov Celzia, pri Malom Lošinji 26,6 stupňa Celzia a v Pule 27,1 stupňa Celzia. V uzavretých zátokách ostrova Mljet sa voda zohriala dokonca na 28,2 stupňa Celzia.
Je to problém
Meteorológovia prirovnávajú teplé more k obrovskej nabitej batérii. Čím vyššia je teplota vody, tým viac vlhkosti sa z nej odparuje do atmosféry. Počas stabilného leta to ešte nemusí znamenať nič mimoriadne.
Problém prichádza vo chvíli, keď sa nad takéto more dostane chladnejší vzduch alebo vznikne tlaková níž. Ako vysvetľuje iMeteo, „nahromadená vlhkosť a energia sa uvoľnia v podobe mohutných búrok, pri ktorých môže za niekoľko hodín napršať množstvo zrážok zodpovedajúce celému mesiacu.“
Práve preto meteorológovia sledujú teplotu morí už počas leta. Nehovorí totiž len o aktuálnych podmienkach pre dovolenkárov, ale aj o tom, koľko energie bude mať atmosféra k dispozícii o niekoľko mesiacov.
Jeseň bude rozhodujúca
Najkritickejšie bývajú september, október a november. Pevnina sa vtedy ochladzuje rýchlejšie ako more, ktoré si ešte stále drží letné teplo. To vytvára vhodné podmienky na vznik intenzívnych dažďových epizód.
Samotné rekordne teplé more však podľa odborníkov povodne automaticky nespôsobí. Potrebná je aj správna kombinácia tlakových útvarov, prúdenia vlhkého vzduchu či horského reliéfu. Ak sa však tieto faktory spoja, dôsledky môžu byť výraznejšie. Najväčšie riziko sa podľa odborníkov týka pobrežia Španielska, Francúzska, Talianska, Chorvátska a Balkánu.
Vlhký vzduch zo Stredozemného a Jadranského mora sa však môže dostať aj nad Alpy a ďalej do strednej Európy. Neznamená to, že extrémne povodne sú isté. Rekordne teplé more však zvyšuje pravdepodobnosť, že ak sa vytvoria vhodné podmienky, jesenné lejaky budú intenzívnejšie než zvyčajne.
