💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Tetovanie spúšťa imunitnú reakciu, ktorá môže pretrvávať celý život.
- Farebné atramenty sú častejšie spojené s alergiami a zápalmi.
- Častice atramentu sa môžu dostať až do lymfatických uzlín.
- Vedci zatiaľ nenašli jasný dôkaz, že tetovanie spôsobuje rakovinu, no výskum pokračuje.
Keď si človek dá urobiť tetovanie, väčšinou rieši dizajn, veľkosť alebo to, či bude bolieť. Len málokto pritom premýšľa nad tým, čo sa deje hlboko pod kožou ešte celé roky po poslednom vpichu ihly, píše portál ScienceAlert.
Práve na túto otázku sa dnes snažia odpovedať vedci. Tetovania sprevádzajú ľudstvo už tisíce rokov, no ich vplyv na organizmus zostáva prekvapivo málo preskúmaný. Nové výskumy pritom naznačujú, že atrament nemusí zostať iba tam, kde ho tatér vložil.
Atrament sa môže dostať až do lymfatických uzlín
Po vpichnutí atramentu do kože sa okamžite aktivuje imunitný systém. Biele krvinky rozpoznajú pigment ako cudziu látku a pokúsia sa ho odstrániť. Narazia však na problém - častice atramentu sú príliš veľké na to, aby ich dokázali pohltiť - práve preto tetovania vydržia celé desaťročia.
Organizmus sa totiž ocitne v zvláštnej situácii, kedy sa celý život snaží bojovať s niečím, čo nedokáže odstrániť. Vedci navyše zistili, že časť pigmentu sa môže cez lymfatický systém dostať až do lymfatických uzlín. Tie fungujú ako dôležité centrá imunity, kde sa zachytávajú baktérie, vírusy, poškodené bunky aj rôzne cudzie látky.
Na vlastnej koži to nedávno zažil aj Machine Gun Kelly, ktorý si dal naraz vytetovať rozsiahlu čiernu plochu na hrudi a ramenách. Tvrdil, že pokožka v okolí zožltla a po zákroku mu bolo „naozaj zle“.
Nie všetky atramenty sú rovnaké
Moderné tetovacie farby sú chemicky oveľa zložitejšie, než si väčšina ľudí predstavuje. Okrem pigmentov obsahujú nosné kvapaliny, konzervačné látky aj drobné nečistoty. Lekárska mikrobiologička Manal Mohammed v článku pre The Conversation upozorňuje, že mnohé pigmenty pôvodne vôbec nevznikli na použitie v ľudskom tele.
„Obsahujú pigmenty, ktoré dodávajú farbu, kvapaliny pomáhajúce rozptýliť atrament, konzervačné látky proti rastu mikroorganizmov a malé množstvá nečistôt. Mnohé pigmenty, ktoré sa používajú dnes, boli pôvodne vyvinuté pre automobilové farby, plasty alebo tonery do tlačiarní, nie na vstrekovanie do ľudskej kože,“ vysvetľuje.
Výskumníci v niektorých atramentoch objavili stopy kovov, ako sú nikel, kobalt, chróm a výnimočne aj olovo. Vo vysokých koncentráciách môžu byť tieto látky toxické a poškodzovať orgány či nervový systém.
Farebné tetovania môžu spôsobovať viac problémov
Najväčšiu pozornosť vedcov priťahujú červené, žlté a oranžové atramenty. „Práve farebné atramenty, najmä červené, žlté a oranžové, sú častejšie spájané s alergickými reakciami a chronickým zápalom,“ upozorňuje Mohammed. Dodáva, že červený atrament býva spojený s pretrvávajúcim svrbením, opuchmi aj tvorbou drobných zápalových uzlíkov.
Tie vznikajú vtedy, keď sa imunitný systém pokúša izolovať materiál, ktorý nevie odstrániť. Extrémnym príkladom bol prípad muža z Poľska. Po reakcii na červený atrament prestal potiť, prišiel o všetko ochlpenie a rozvinulo sa uňho vitiligo - ochorenie spôsobujúce stratu pigmentu kože.
Slnečné žiarenie môže situáciu zmeniť
Niektoré farebné pigmenty obsahujú takzvané azo zlúčeniny. Tie zabezpečujú výrazné farby, no pod vplyvom ultrafialového žiarenia alebo pri laserovom odstraňovaní tetovania sa môžu rozkladať na aromatické amíny. Laboratórne výskumy tieto látky spájajú s genetickým poškodením buniek a vyšším rizikom vzniku rakoviny.
Ani čierny atrament však nie je úplne bez otáznikov. Môže obsahovať polycyklické aromatické uhľovodíky, ktoré sa nachádzajú aj v sadziach, výfukových plynoch či pripálených potravinách. Viaceré z nich sú klasifikované ako karcinogénne.
Rakovina? Odpoveď zatiaľ nie je jednoznačná
Dobrou správou je, že vedci zatiaľ nenašli presvedčivé dôkazy, že tetovania spôsobujú rakovinu u ľudí. Jedna observačná štúdia z minulého roka síce naznačila o 29 percent vyššie riziko melanómu u potetovaných ľudí, ďalšie novšie výskumy však takúto súvislosť nepotvrdili. Odborníci preto hovoria najmä o potrebe ďalších výskumov, nie o dôvode na paniku.
„Súčasné dôkazy nenaznačujú rozsiahle nebezpečenstvo, ale pribúdajúci výskum upozorňuje na dôležité nezodpovedané otázky týkajúce sa toxicity, vplyvu na imunitný systém a dlhodobého zdravia,“ píše Mohammed. Podľa nej môžu byť tetovania rizikovejšie najmä pre ľudí s autoimunitnými ochoreniami alebo oslabenou imunitou.
Na hygiene záleží viac, než si myslíš
Pri tetovaní vznikajú tisíce drobných vpichov, ktoré narušia prirodzenú ochrannú bariéru kože. Ak štúdio nedodržiava hygienu, zvyšuje sa riziko infekcií vrátane baktérie Staphylococcus aureus či vírusových hepatitíd typu B a C. Vedci odporúčajú zaujímať sa nielen o talent tatéra, ale aj o pôvod atramentov, sterilitu pracoviska a zdravotný stav človeka, ktorý si chce dať tetovanie.
Mohammed na záver pripomína: „Tetovania zostávajú silnou formou sebavyjadrenia, no zároveň predstavujú celoživotné vystavenie chemickým látkam. Keďže ich popularita vo svete rastie, čoraz ťažšie možno ignorovať potrebu lepšej regulácie, väčšej transparentnosti a ďalšieho vedeckého výskumu.“
