💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Harriet mala karcinóm jazyka, polku jej museli chirurgicky zrekonštruovať.
- Kožný štep bol z ľavej ruky, aj s tetovaním bodkočiarky.
- Tetovanie sa tak objavilo na spodnej strane jej jazyka.
- Napriek traume sa Harriet vrátila na javisko a pokračuje v štúdiu.
Bola to „len“ bolestivá afta. Aspoň tak to Harriet Trewhitt z North Yorkshire v decembri 2024 vnímala. Mala 21 rokov, študentský život, prácu podporného pracovníka a nulový dôvod riešiť niečo horšie. Ako sama priznáva, vôbec ju nenapadlo, že práve tento malý fliačik bude začiatkom jedného z najdrsnejších období jej života, píše portál LADBible.
Po mesiacoch bolesti ju lekári najskôr poslali k zubárke, potom na pohotovosť. Podľa Harriet jej lekári vysvetľovali, že si jazyk pravdepodobne poranila počas epileptických záchvatov. Lenže rana sa nehojila. Biopsia odhalila diagnózu, ktorú mladí ľudia nečakajú - spinocelulárny karcinóm jazyka.
Rekonštrukcia jazyka, o ktorej ani netušila, že existuje
Nasledovala šesťhodinová akútna operácia, počas ktorej jej chirurgický tím musel zrekonštruovať polovicu jazyka. Harriet vysvetlila: „Vzali mi kožu a cievy z ľavej ruky a zrekonštruovali polovicu môjho jazyka. Netušila som, že sa to vôbec dá, kým to neurobili.“
Lekári sa najskôr pokúšali použiť tkanivo z nohy, no podľa Harriet bolo príliš tukové. Keď navrhla pravú ruku, lekári jej oznámili, že to nie je možné. Zostala teda ľavá, aj s tetovaním bodkočiarky, ktoré si dala urobiť dva dni po osemnástke. Tetovanie symbolizovalo psychickú odolnosť a fakt, že napriek ťažkej depresii a úzkostiam sa rozhodla pokračovať.
Ako sama povedala: „Bodkočiarka je symbol toho, keď autor chce ukončiť vetu, ale rozhodne sa pokračovať. Osoba je autor a bodkočiarka je život – človek chce svoj život ukončiť, ale rozhodne sa ísť ďalej.“
Z ruky na jazyk
Keď sa po operácii prebrala, zistila niečo, čo by nečakala ani v epizóde Black Mirror. Tetovanie z jej predlaktia sa objavilo na spodnej strane jazyka. Chirurgovia ho počas kožného odberu jednoducho preniesli spolu s tkanivom.
Harriet to opísala ako veľmi zvláštny pocit: „Je divné mať ho na jazyku, ale v konečnom dôsledku mi to neprekáža.“ Naopak, oveľa viac ju prekvapilo, ako „prázdno“ pôsobí jej ľavé predlaktie, a preto si bodkočiarku nechala nanovo vytetovať na pravú ruku.
Trauma, flashbacky a ťažké zotavovanie
Za chirurgickou fascináciou však bola realita, ktorú musela zvládnuť. Počas náročnej operácie ju museli intubovať, čo opisuje ako extrémne desivé. „Spočiatku bola rekonvalescencia veľmi ťažká. Je to obdobie, s ktorým mám veľa flashbackov.“
Po operácii strávila v nemocnici desať dní. Na prvú operáciu ju prišiel podporiť kamarát, ktorý vstal o tretej ráno, len aby s ňou mohol byť. Tím z University College London bol podľa nej neuveriteľne starostlivý a milý: „Mala som veľké šťastie na tím. Boli neuveriteľne starostliví a láskaví.“
Rekonštrukcia jej ovplyvnila slinné žľazy viac, než čakala, no naučila sa s tým žiť. Taktiež ju čakali mesiace logopédie, aby opäť získala svoj hlas.
Návrat na javisko
Harriet sa však odmietla vzdať vecí, ktoré miluje. Keď sa dala dokopy natoľko, že mohla znova vystupovať, opäť sa postavila na javisko. „V októbri sme mali predstavenie Anything Goes a bolo to neuveriteľné. Byť schopná to spraviť bez problémov bolo úžasné.“
Pripravuje sa na magisterské štúdium v roku 2026 a jej príbeh je drsnou, ale inšpiratívnou lekciou o tom, ako môže vyzerať skutočná psychická odolnosť. Bodkočiarka, symbol, ktorý si nechala vytetovať ako tínedžerka, sa tak stala doslova súčasťou jej života - presne tam, kde rozhodnutie pokračovať bolo najdôležitejšie.