💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Krvné bunky môžu mať pôvod ešte pred vznikom zvierat.
- Vedci skúmali gény naprieč desiatkami druhov organizmov.
- Prvé krvné bunky vraj pripomínali dnešné imunitné bunky.
- Objav môže pomôcť aj pri výskume rakoviny.
Keď si porežeš prst alebo ti lekár berie krv, pravdepodobne nad tým veľmi nerozmýšľaš. Krv je jednoducho „súčasť systému“. Vedci však teraz prišli s teóriou, ktorá znie skoro ako sci-fi - časť mechanizmov v tvojej krvi môže byť staršia než samotné zvieratá, píše portál ScienceAlert.
Genetické nástroje si požičali od jednobunkovcov
Výskumný tím vedený japonskou Kyoto University sa pozrel hlboko do evolučnej minulosti a tvrdí, že krvné bunky nevznikli úplne od nuly. Namiesto toho si príroda údajne „požičala“ genetické nástroje od dávnych jednobunkových organizmov, ktoré žili ešte pred vznikom prvých živočíchov.
Vedci skúmali takzvaný transkriptóm. To je v podstate mapa toho, ktoré gény sú v bunke aktívne a ktoré sú vypnuté. Ak to znie komplikovane, predstav si to ako playlist buniek - každá bunka má vlastný zoznam „zapnutých skladieb“, ktoré určujú jej správanie.
Výskumníci porovnávali gény ľudí, myší, morských ježkov, červov či mušiek, ale aj veľmi jednoduchých jednobunkových organizmov. Hľadali podobnosti, ktoré by naznačili spoločný pôvod buniek. A výsledok ich poriadne prekvapil. Podľa analýzy prvé krvné bunky pravdepodobne vôbec nepripomínali dnešné červené krvinky, ktoré rozvážajú kyslík po tele.
Skôr vyzerali ako primitívni „lovci odpadu“ podobní dnešným makrofágom, veľkým imunitným bunkám, ktoré ničia baktérie a pohlcujú nebezpečné votrelce. Tie fungujú trochu ako biologický vysávač - vedci používajú výraz fagocytóza, čo znamená, že bunka doslova obalí a „zožerie“ cudzí objekt.
Pomoc pri chorobách vrátane rakoviny
„Som hlboko dojatý týmito zisteniami, ktoré predstavujú vyvrcholenie našej práce a ukazujú, že vývoj krvných buniek stavovcov odráža 700-miliónov rokov evolučnej histórie,“ povedal imunológ Hiroshi Kawamoto. Veľkú rolu v objave zohral gén s názvom Fos. Tento gén pomáha regulovať rast a správanie buniek. Vedci si všimli, že sa objavuje nielen v krvných bunkách zvierat, ale aj v dávnych jednobunkových organizmoch.
Keď jeho aktivitu v jednom z týchto organizmov umelo zvýšili, bunky sa prestali zhlukovať a začali sa správať skôr ako samostatné améby. To podľa vedcov naznačuje, že schopnosť buniek pohybovať sa a „požierať“ cudzie častice vznikla extrémne dávno - ešte predtým, než sa objavili prvé zvieratá.
Neskôr sa vraj tieto pradávne bunky rozdelili na dve hlavné vetvy. Jedna viedla k dnešným makrofágom a druhá k bunkám, z ktorých sa postupne vyvinuli červené krvinky, krvné doštičky či T bunky, teda dôležitá súčasť imunity.
Výskum publikoval magazín Proceedings of the National Academy of Sciences a podľa vedcov môže pomôcť aj pri lepšom pochopení chorôb, vrátane rakoviny. „Keď si uvedomím, že toto dedičstvo z dávnej minulosti stále koluje v mojom tele ako krvné bunky, cítim sa bližšie k našim vzdialeným predkom,“ povedal autor štúdie Yosuke Nagahata.
