💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Za posledných 40 rokov stratilo kyslík takmer 80 percent riek na Zemi.
- Najhoršie sú na tom tropické rieky vrátane Gangy a Amazonky.
- Teplejšia voda udrží menej kyslíka potrebného pre život pod hladinou.
- Vedci varujú pred kolapsom ekosystémov a „mŕtvymi zónami“.
Pri pohľade na naše rieky si možno nevšimneš nič zvláštne. Voda tečie, vtáky lietajú nad hladinou a nič nenaznačuje problém. Pod povrchom sa však môže odohrávať niečo, čo vedci označujú za pomalé dusenie, píše portál ScienceAlert.
Nová štúdia ukázala, že takmer 80 percent riek na Zemi postupne prichádza o rozpustený kyslík. Ten je rozptýlený vo vode, ktorý podvodný život potrebuje na „dýchanie“. Bez neho majú problém ryby, rastliny, planktón aj baktérie.
Výskumníci z Čínskej akadémie vied analyzovali 3,4 milióna satelitných snímok z rokov 1985 až 2023 a sledovali viac ako 16-tisíc riek po celom svete. Svoje výsledky publikovali v magazíne Science Advances.
Tropické rieky vedcov prekvapili
Vedci pôvodne očakávali, že najväčšie problémy budú mať rieky v chladnejších oblastiach planéty, kde sa klimatické zmeny prejavujú veľmi výrazne. Výsledky však ukázali niečo úplne iné. Najrýchlejšie strácajú kyslík tropické rieky. Medzi najviac zasiahnuté patrí rieka Ganga v Indii a Amazonka v Južnej Amerike.
Ganga pritom stráca kyslík približne 20-krát rýchlejšie než svetový priemer. Dôvod je pomerne jednoduchý - teplejšie vody obsahujú už od začiatku menej kyslíka. A keď sa ešte viac oteplia, situácia sa začne prudko zhoršovať. Možno to znie zvláštne, ale voda a kyslík spolu nedržia až tak pevne. Stačí zvýšenie teploty a kyslík začne z vody unikať.
Vedci zistili, že približne 63 percent globálneho úbytku kyslíka v riekach súvisí práve s klimatickou zmenou spôsobenou ľudskou činnosťou. Problém ešte zhoršujú horúčavy, priehrady a pomalší tok vody. Keď rieka tečie rýchlo, voda sa prirodzene mieša so vzduchom a získava ďalší kyslík.
Ak sa tok spomalí alebo voda stojí, tento proces sa obmedzí. Do hry vstupuje aj zloženie vody - soľ, živiny či organické látky menia jej vlastnosti a znižujú schopnosť udržať kyslík.
Malý pokles, veľké následky
Na prvý pohľad môže strata približne 0,1 miligramu kyslíka na liter vody za posledné desaťročia pôsobiť ako zanedbateľná hodnota. V prírode však aj malé rozdiely môžu spustiť veľké zmeny. Ak kyslíka ubudne príliš veľa, môžu sa objaviť takzvané hypoxické oblasti, čo znamená, že v takejto vode väčšina organizmov nedokáže prežiť.
Keď začnú hynúť ryby a ďalšie organizmy, situácia sa môže ešte zhoršiť. Baktérie následne rozkladajú odumretú hmotu a pritom spotrebujú zvyšný kyslík. Vznikajú tak úplne mŕtve zóny.
„Deoxygenácia je veľmi pomalý proces. Ak trvá dlhé obdobie, negatívne dôsledky zasiahnu riečne ekosystémy,“ povedal environmentálny vedec Qi Guan pre Associated Press. Dodal aj ďalšie varovanie: „Nízka úroveň kyslíka môže spustiť sériu ekologických kríz, napríklad pokles biodiverzity a zhoršenie kvality vody.“
