💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Vedci objavili 1 121 nových morských druhov.
- Niektoré žijú viac ako 800 metrov pod hladinou.
- Až 90 percent oceánskych druhov môže byť stále neobjavených.
- Vedci varujú, že časť z nich môže vyhynúť ešte pred pomenovaním.
Oceánske dno je pre ľudstvo zvláštne miesto. Máme detailné mapy Marsu, vieme sledovať vzdialené galaxie, ale obrovské časti hlbokého oceánu pre nás zostávajú prakticky nepreskúmané.
A práve tam teraz vedci objavili viac ako tisíc úplne nových druhov, píše Oceanographic Magazine. Za objavmi stojí iniciatíva Ocean Census, ktorá počas trinástich expedícií spojila výskumníkov z desiatok krajín. Výsledok? 1 121 druhov, ktoré ľudstvo doteraz oficiálne nepoznalo.
Žraloky duchov a červy z podmorských sopiek
Medzi najbizarnejšie objavy patria takzvané ghost sharks, teda duchovité hlbokomorské chiméry. Ide o prastarých príbuzných žralokov a rají, ktorých evolučná línia siaha približne 400 miliónov rokov do minulosti. Vedci ich zaznamenali v hĺbkach viac ako 800 metrov pri pobreží Austrálie.
Vyzerajú zvláštne aj na pomery oceánu - majú veľké oči, hladké telo a pohyb pripomínajúci tvory zo sci-fi filmov. Nejde o nové zvieratá v zmysle, že by práve vznikli. Nové sú preto, lebo ich ľudia doteraz detailne nezdokumentovali.
Vedci objavili aj symbiotické štetinové červy žijúce vo vulkanických štruktúrach pri Japonsku. Okrem nich našli nové druhy koralov, kreviet, krabov, morských ježkov či sasaniek.
Ničíme niečo, o čom nič nevieme
Objavy prichádzajú v čase, keď sa čoraz viac diskutuje o hlbokomorskej ťažbe. Firmy chcú z dna oceánov získavať minerály potrebné pre batérie a zelené technológie. Vedci však upozorňujú, že môžeme zasiahnuť ekosystémy, o ktorých zatiaľ prakticky nič nevieme.
A práve to je problém. Ak vedci nepoznajú druhy, ktoré tam žijú, nedokážu presne povedať, ako funguje celý ekosystém. Potravinové reťazce, pohyb živín či ukladanie uhlíka v oceáne sú extrémne prepojené procesy. Zmiznutie jedného druhu môže spustiť efekt domina, ktorý sa prejaví až o desaťročia.
„Ako veľké narušenie dokáže systém absorbovať, kým sa úplne nezmení?“ pýtajú sa vedci. A pri hlbokom oceáne často nepoznáme ani len to, ako vyzerá zdravý stav ekosystému.
Môžu zmiznúť ešte pred objavením
Vedci odhadujú, že až 90 percent morských druhov stále nebolo objavených. Paradoxne ich pritom možno strácame rýchlejšie, než ich stíhame skúmať. Oceány ovplyvňuje otepľovanie, prekysľovanie vody, nadmerný rybolov aj plánovaná ťažba. Niektoré organizmy tak môžu vyhynúť skôr, než dostanú meno.
Dôležitá je aj rýchlosť výskumu. Kedysi trvalo priemerne 13,5 roka, kým sa nový druh oficiálne opísal a publikoval. Projekt Ocean Census chce tento proces zrýchliť. Dáta dnes vedci zverejňujú v priebehu dní alebo týždňov, aby ich mohli okamžite skúmať odborníci po celom svete.
Do projektu sa zapojilo viac ako 1 400 vedcov a taxonómov z 85 krajín. Taxonómovia sú odborníci, ktorí organizmy pomenúvajú, zaraďujú a určujú ich miesto v „rodokmeni života“. A možno práve to je na celom objave najzvláštnejšie. Čím viac technológií máme, tým viac zisťujeme, ako málo o vlastnej planéte vieme.
