Tím vedcov z Kalifornskej univerzity potvrdili, že najstaršie žijúce zviera na Zemi sa vyvinulo z prvých zvierat, z ktorých vzišli aj ľudia. Tvor podobný medúze, známy ako Ctenophora, sa podľa najnovšej štúdie prvýkrát objavil pred 700 miliónmi rokov. Na porovnanie - dinosaury začali kráčať po našej planéte pred 250 miliónmi rokov, píše DialyMail.
Tieto morské bezstavovce, u nás známe ako rebrovky, sú podľa vedcov najbližšími príbuznými prvých zvierat. Výskumníci sa rozhodli vo svojej práci zamerať na vzťahy v rodokmeni týchto tvorov a poskytnúť tak lepšie pochopenie ich pôvodu a vývoja.
Doteraz boli najstaršie morské špongie
Doterajšie prvenstvo si držal kmeň mnohobunkovcov známych ako hubky, ktorých je dnes na dne oceánov približne 9000 druhov. Tieto „morské špongie“ totiž zanechali za sebou fosílie staré zhruba 600 miliónov rokov. Z piedestálu ich však najnovšie zosadili príbuzné medúz.
Na rozdiel od obyčajných medúz, rebrovky používajú na pohyb osem radov riasiniek, podobných chápadlám, usporiadaných po stranách. Ďalším rozdielom, je, že namiesto pŕhlivých buniek majú rebrovky na ramenách lepivé bunky (koloblasty).
„Najnovší spoločný predok všetkých zvierat žil pravdepodobne pred 600 alebo 700 miliónmi rokov. Je ťažké vedieť, ako tie zvieratá vyzerali pred miliónmi rokov, pretože to boli živočíchy s mäkkým telom a nezanechali priamy fosílny záznam. Ale porovnaním genómov medzi živými zvieratami sme sa však dozvedeli viac o týchto veľmi ranných predkoch,“ povedal Daniel Rokhsar, profesor Kalifornskej univerzity a spoluautor štúdie.
Porovnávanie génov
Porovnaním usporiadania vysoko konzervovaných génových sekvencií v chromozómoch zvierat, vedúci štúdie Darrin Schultz a jeho kolegovia našli vzory, ktoré jasne naznačovali poradie evolučných udalostí medzi organizmami. Výskumníci porovnali genómy rebrovky, dvoch morských húb, dvoch jednobunkových živočíchov a mikrobiálneho rybieho parazita súvisiaceho so zvieratami aj hubami, s inými mladšími zvieratami, vysvetľuje portál Sciencealert.
Výsledky ukázali, že hubky a modernejšie zvieratá zdieľajú rovnaké črty z preskupenia chromozómov. Tie však neboli prítomné u rebroviek, ktorých genómy sú usporiadané skôr. „To bol ten signál,“ prezradil Rokhsar. „Našli sme niekoľko preskupení, ktoré zdieľali huby a moderné živočíchy. Rebrovky ich však nemali. Najjednoduchšie vysvetlenie je, že Ctenophory sa rozvetvovali skôr, ako došlo k preskupeniu týchto genómov v priebehu evolúcie,“ prezradil vedec.
Jednoduchšie povedané. Najprv sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyvinuli rebrovky, potom nasledovali hubky. Tie potom odovzdali svoje nové zmiešané usporiadanie chromozómov potomkom.
„Vyžadovalo si to miestami detektívnu prácu, aby sme sa presvedčili, že ide skutočne o jasný signál a nie len o náhodný šum,“ hovorí Rokhsar. „Pretože pracujeme s relatívne malými skupinami génov a možno miliardou rokov rozdielov medzi živočíchmi a ich predchodcami,“ dodal vedec.
