💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Vedci určili možný „okraj“ Mliečnej cesty.
- Nachádza sa asi 40-tisíc svetelných rokov od stredu galaxie.
- Hranicou má byť miesto, kde sa prestávajú efektívne rodiť nové hviezdy.
- Za touto zónou sú najmä staršie hviezdy, ktoré tam „odcestovali“.
Keby si čakal, že koniec Mliečnej cesty vyzerá ako okraj mapy vo videohre, kde za poslednou hviezdou začne čierna prázdnota, realita je zvláštnejšia. Galaxia sa nekončí naraz. Skôr redne, tíchne a prestáva vyrábať nové hviezdy, píše portál Universe Today. Práve toto si všimol tím výskumníkov pôvodne z University of Malta.
V štúdii publikovanej vo vedeckom magazíne Astronomy & Astrophysics tvrdia, že „okraj“ Mliečnej cesty sa dá určiť podľa toho, kde končí jej aktívna oblasť tvorby hviezd. Vyšlo im to na vzdialenosť približne 11,28 až 12,15 kiloparseka od stredu galaxie, čo je okolo 40-tisíc svetelných rokov.
Hľadanie hranice
Problém je v tom, že Mliečnu cestu nesledujeme z diaľky. Sme vnútri nej, takže je to trochu ako skúšať odhadnúť tvar mesta, keď stojíš uprostred jednej ulice. Vedci preto nepozerali na „stenu“ galaxie, ale na vek viac než 100-tisíc obrovských hviezd z veľkých astronomických databáz.
V dátach objavili vzor v tvare písmena U. Hviezdy bližšie k stredu galaxie sú staršie. Smerom von najprv mladnú, no po určitej hranici začnú byť zasa staršie. Podľa autorov je práve tento zlom „koncom“ oblasti, kde Mliečna cesta ešte efektívne tvorí nové hviezdy.
Prečo sú za okrajom stále hviezdy?
Dáva to zmysel. V strede galaxie bolo kedysi veľa plynu a prachu, teda materiálu, z ktorého vznikajú hviezdy. Preto sa tam hviezdy začali rodiť skôr a dnes sú staré. Ďalej od stredu je materiál rozptýlenejší, gravitácia ho spája pomalšie a hviezdy vznikali neskôr.
Za touto hranicou však hviezdy úplne nezmiznú. Sú tam najmä „migranti“ - hviezdy, ktoré vznikli vo vnútri aktívnej oblasti a potom ich von vyhodili gravitačné sily. Môžu za to špirálové ramená galaxie alebo „centrálna priečka“, čiže pretiahnutá oblasť hviezd pri strede Mliečnej cesty, ktorá vie hviezdam dodať energiu ako kozmický prak.
Zastavenie výroby hviezd
Vedci ponúkajú viac vysvetlení, prečo sa tvorba hviezd láme práve okolo 40-tisíc svetelných rokov. Jedným je vonkajšia Lindbladova rezonancia, čo je gravitačný efekt centrálnej priečky, ktorý môže narúšať tok plynu a držať ho bližšie pri vnútri galaxie.
Druhým je zvlnenie galaktickej roviny, teda akési ohnutie disku Mliečnej cesty. Tretia možnosť je jednoduchšia - plyn je tam už taký riedky, že sa nedokáže ochladiť a zhustiť do oblakov, z ktorých sa rodia hviezdy. Výskum zároveň naznačuje, že Mliečna cesta patrí medzi diskové galaxie typu dva, pri ktorých jas vonkajšieho disku výrazne klesá.
Podobný profil má asi 60 percent porovnateľných galaxií v našom blízkom vesmíre. Najkrajšie na tom je, že „okraj“ galaxie nie je koniec príbehu. Je to skôr hranica medzi mladou, produktívnou časťou Mliečnej cesty a jej starším, rozťahaným predmestím. A my vďaka tomu lepšie chápeme, v akej kozmickej štvrti vlastne bývame.
