💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Zisti, kde sa nachádzala tvoja lokalita pred 320 miliónmi rokov.
- Vedci vedia sledovať fosílie nielen v čase, ale aj v priestore.
- Model ukazuje, ako sa menila biodiverzita planéty.
- Nástroj je voľne dostupný online a zvládne ho použiť každý.
Predstav si, že stojíš na svojom dvore (alebo pred svojim panelákom). Nič zvláštne - tráva, možno strom, susedov pes. Teraz si ale predstav, že presne toto miesto bolo kedysi úplne inde na planéte. Možno bližšie k rovníku, možno v tropickej oblasti, kde by si dnes našiel púšť alebo more, píše portál ScienceAlert.
Presne to teraz dokáže nový nástroj na stránke Paleolatitude.org. Vedci ho aktualizovali tak, aby ti ukázal, kde sa nachádzalo akékoľvek miesto na Zemi počas posledných 320 miliónov rokov.
Keď Európa vyzerala ako Arábia
Znie to ako sci-fi, ale nie je. Napríklad lom pri holandskom meste Winterswijk obsahuje fosílie staré asi 245 miliónov rokov. Na prvý pohľad by si čakal, že tieto organizmy žili v miernom európskom podnebí. Lenže realita je iná. Všetky dôkazy ukazujú, že tieto rastliny a živočíchy žili v podmienkach podobných dnešnému Perzskému zálivu.
A nie preto, že by bola Zem vtedy extrémne teplá. Jednoducho preto, že Európa bola v tom čase geograficky úplne inde. Model s názvom Utrecht Paleogeography Model potvrdil, že táto oblasť sa nachádzala približne na zemepisnej šírke dnešnej Arábie, ukazuje výskum, ktorý bol publikovaný v magazíne PLOS One.
Nový pohľad na život
Vedci doteraz sledovali vývoj života najmä v čase. Nový prístup pridáva ďalší rozmer - priestor. „S novým modelom máme oveľa väčšiu istotu a naše chápanie biodiverzity sa posúva z jednorozmerného, teda iba v čase, na trojrozmerné, ktoré zahŕňa aj priestor,“ vysvetľuje paleontologička Emilia Jarochowska.
„To nám umožňuje vyvodiť dôležité poznatky o tom, ako sa biodiverzita dokáže prispôsobiť dnešku.“ Aby ukázali, čo nástroj dokáže, vedci analyzovali približne 34-tisíc morských fosílií z obdobia neskorej jury. Každú z nich „vrátili späť v čase“, teda zistili, kde sa nachádzala v momente, keď organizmus zomrel.
Výsledok? Dokázali presne určiť, ktoré oblasti planéty mali najväčšiu rozmanitosť druhov. Použili pritom aj pokročilé štatistické metódy, ako je takzvaný bootstrapping (opakované prepočítavanie dát na zvýšenie presnosti výsledkov) či započítanie neistoty, teda faktu, že nie všetky údaje sú úplne presné.
Pohľad aj do budúcnosti
Tento výskum nie je len o minulosti. Pomáha pochopiť aj to, čo sa môže diať dnes. „Umožňuje nám to napríklad ukázať, čo sa dialo s globálnou biodiverzitou počas a po masových vymieraniach, napríklad keď sa Zem rýchlo otepľovala alebo ochladzovala,“ hovorí Jarochowska.
„Ktoré oblasti sa stali neobývateľnými ako prvé? Ktoré fungovali ako útočiská? Ktoré druhy migrovali, ktoré sa prispôsobili a ktoré vyhynuli?“ Najlepšia časť? Nemusíš byť vedec, aby si si to vyskúšal.
Stačí zadať miesto, napríklad Bratislavu, a sleduješ jeho cestu naprieč miliónmi rokov. Vedci plánujú model rozšíriť ešte ďalej do minulosti, až k takzvanej kambrickej explózii, čo bolo obdobie pred asi 550 miliónmi rokov, keď sa na Zemi náhle objavilo veľké množstvo nových foriem života.
