💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Gén pre ryšavé vlasy sa v populácii opakovane objavuje už najmenej 10-tisíc rokov.
- Pomáha telu lepšie vytvárať vitamín D v oblastiach s menším množstvom slnečného svetla.
- Vedci analyzovali rekordné množstvo starovekej aj modernej DNA.
- Výskum ukazuje, že ľudská evolúcia sa nezastavila, len sme ju doteraz nedokázali dobre čítať.
Ryšavé vlasy patria medzi najvzácnejšie genetické znaky na svete. Majú ich menej než dve percentá populácie. Napriek tomu vedci zistili niečo prekvapivé - gén, ktorý ich spôsobuje, sa v ľudskom genóme objavuje opakovane už viac než 10-tisíc rokov, píše portál Indy100.
Na tento záver prišla veľká genetická štúdia, ktorá analyzovala DNA ľudí zo západnej Eurázie. Vedci skúmali viac než 15-tisíc vzoriek starovekej DNA a ďalších 6-tisíc vzoriek od dnešných ľudí. Taký rozsah výskumu je výnimočný, napríklad podobná štúdia z roku 2024 pracovala len s približne 1 600 historickými vzorkami.
Výsledky naznačujú, že určité fyzické znaky sa počas evolúcie systematicky posilňovali. Vedci to označujú ako „smerovú selekciu“ - proces, pri ktorom príroda postupne uprednostňuje konkrétnu vlastnosť, pretože zvyšuje šancu na prežitie.
Ryšavé vlasy sa oplatili
Ryšavé vlasy často sprevádza svetlá pokožka. A práve tá môže byť v severnejších oblastiach planéty výhodou. Svetlá pokožka totiž pomáha telu efektívnejšie vytvárať vitamín D zo slnečného žiarenia. Tento vitamín je dôležitý pre kosti, imunitu aj celkové zdravie. V oblastiach, kde je veľa oblačnosti alebo slabšie slnečné svetlo, môže byť jeho nedostatok problém.
Podľa štúdie bol práve nárast génov spojených so svetlou pokožkou „jedným z najsilnejších evolučných signálov v priebehu času“, pretože umožňuje efektívnejšiu tvorbu vitamínu D.
Evolúcia stále pokračuje
Výskum zároveň ukázal, že evolúcia človeka sa nespomalila, ako si mnohí mysleli. Vedci len doteraz nemali dostatok dát, aby ju dokázali sledovať. „Ľudská evolúcia sa nespomalila, len sme doteraz nedokázali zachytiť jej signály,“ vysvetlil jeden z autorov štúdie z Harvardovej univerzity, Ali Akbari.
Analýza zároveň naznačila aj ďalšie zmeny v genetike populácie. Vedci zaznamenali napríklad pokles génov spojených s mužským plešatením, cukrovkou druhého typu či vyšším rizikom nákazy vírusom HIV. Na druhej strane sa objavil aj nárast citlivosti na celiakiu - autoimunitné ochorenie, pri ktorom telo reaguje na lepok v potravinách.
Zaujímavé je, že gén spojený s týmto ochorením vznikol približne pred 4-tisíc rokmi a napriek negatívnym účinkom sa stále šíri v populácii. Vedci predpokladajú, že dôvodom sú veľké zmeny v životnom štýle ľudí, najmä prechod na poľnohospodárstvo a nové typy stravy.
