Vedci prišli so zaujímavým zistením: pozeranie sa na obrázky či videá nezdravého jedla ti v niektorých prípadoch nemusí chuť naň ešte viac zvýšiť. Práve naopak – môže ju do istej miery utlmiť, píše portál Vice.
Výskumníci hovoria o efekte, pri ktorom už samotný pohľad na jedlo dokáže mozgu čiastočne „naznačiť“, že dostal to, po čom túžil – telo síce nič nezjedlo, no hlava môže mať pocit istej satisfakcie. Tento jav sa spája s tým, čo odborníci označujú ako krížové zmyslové nasýtenie (alebo senzorická adaptácia), teda psychologický a fyziologický stav, pri ktorom dochádza k zníženiu citlivosti zmyslových orgánov kvôli intenzívnemu pôsobeniu podnetov. Znamená to napríklad, že chuť na konkrétny typ jedla, ktorý práve konzumuješ, klesá, zatiaľ čo chuť na iné druhy jedál zostáva zachovaná.
Sledovanie jedla a chuť naň
Výskum sledoval, ako ľudia reagujú na videá s jedlom na internete. Niektoré ukazovali zdravšie možnosti, iné boli plné vysoko kalorických a výrazne lákavých jedál. Ukázalo sa, že ľudia, ktorí sa snažili obmedzovať v jedení, prirodzene viac inklinovali práve k tým „zakázanejším“ videám. Klikali na ne častejšie a pozerali ich dlhšie.
Skúsenosť hovorí, že čím viac si niečo odopierame a zakazujeme, tým viac po tom túžime. Keď sa človek silou-mocou snaží potlačiť napríklad chuť na konkrétne jedlo, často dosiahne presný opak. Čím viac si totiž budeš hovoriť, že ten burger nechceš, tým viac naň budeš myslieť...
V laboratórnych podmienkach sa však ukázalo, že účastníci, ktorí sa snažili potláčať myšlienky na sýte a sladké jedlá, no zároveň sledovali viac obsahu s týmto typom jedla, nakoniec zjedli menej skutočnej čokolády, keď ju dostali k dispozícii. Zároveň uvádzali, že sa cítia menej hladní. Vyzerá to tak, že vizuálny kontakt s pokušením mohol čiastočne znížiť intenzitu chuti.
Nie je však pravda, že to funguje rovnako u každého. Efekt bol najvýraznejší najmä u ľudí, ktorí sa aktívne snažili kontrolovať svoje jedenie, a obzvlášť u tých, ktorí majú tendenciu myšlienky na jedlo zo svojej hlavy vytláčať. Práve pre nich mohlo byť pozeranie sa na „zakázané“ dobroty skôr formou uvoľnenia napätia než spúšťačom ďalšieho prejedania.
Dôležité je aj to, že štúdia sa zameriavala len na krátkodobý efekt a veľká časť experimentov sa točila najmä okolo čokolády. Navyše prebiehala v kontrolovanom prostredí, ktoré sa od bežného života dosť líši. V realite do našich rozhodnutí vstupuje stres, únava, emócie, zvyky aj prostredie, v ktorom sa nachádzame. Aj samotní vedci preto upozorňujú, že tieto výsledky netreba brať ako univerzálny návod pre každého.
