💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Kapacita Zeme už nestačí na dnešnú spotrebu ľudstva.
- Vedci odhadujú optimálnu populáciu asi na 2,5 miliardy ľudí.
- Súčasná populácia planéty je približne 8,3 miliardy.
- Zmena v tom, ako využívame energiu a zdroje, je podľa vedcov nevyhnutná.
Počet ľudí na planéte rastie už celé stáročia. Dnes žije na Zemi približne 8,3 miliardy ľudí - a podľa novej vedeckej štúdie môže byť tento počet už dávno nad hranicou toho, čo planéta dokáže dlhodobo zvládnuť, píše ScienceAlert.
Výskumný tím vedený vedcom Coreym Bradshawom z Flinders University v Austrálii analyzoval viac než 200 rokov populačných dát. Výsledok ich modelov je znepokojivý - ľudstvo už teraz funguje mimo hraníc toho, čo vedci nazývajú „nosná kapacita“ planéty.
Nosná kapacita (v angličtine carrying capacity) je ekologický pojem. Označuje maximálny počet jedincov určitého druhu, ktorých dokáže prostredie dlhodobo uživiť bez toho, aby sa zdroje úplne vyčerpali. Jednoducho povedané - ide o hranicu, pri ktorej ešte planéta stíha regenerovať vodu, pôdu, potraviny či energiu, ktoré jej obyvatelia spotrebujú.
Pojem z lodnej dopravy
Zaujímavé je, že tento dnes ekologický termín nevznikol v biológii, ale v doprave. Koncom 19. storočia ho používali majitelia lodí. V čase, keď sa veterné plachetnice začali meniť na parníky, bolo potrebné presne vypočítať, koľko nákladu môže loď niesť.
Ak by totiž loď naložila príliš veľa tovaru, nezostalo by miesto na uhlie, vodu a posádku, teda na veci, ktoré ju vôbec umožňujú poháňať. Podobná logika podľa vedcov platí aj pre planétu.
Fosílne palivá zmenili pravidlá
Ľudstvo má však jednu výhodu, ktorú väčšina druhov nemá - technológie. Vďaka nim dokážeme hranice nosnej kapacity dočasne posúvať. Najmä vďaka fosílnym palivám, ako sú ropa, uhlie alebo zemný plyn.
Práve ich využívanie umožnilo obrovský populačný boom v 20. storočí. Fosílne palivá totiž poháňajú dopravu, elektrárne, priemysel a dokonca aj poľnohospodárstvo. Používajú sa napríklad pri výrobe hnojív, ktoré umožňujú pestovať viac potravín.
Výskumníci v štúdii publikovanej v magazíne Environmental Research Letters však upozorňujú, že ide len o dočasné riešenie.„Dnešné ekonomiky postavené na neustálom raste zjavne ignorujú limity regenerácie zdrojov, pretože fosílne palivá tento rozdiel umelo vyrovnávajú,“ píšu autori štúdie.
Koľko ľudí dokáže Zem zvládnuť
Vedci sa pokúsili vypočítať, koľko ľudí by dokázala Zem uživiť dlhodobo. Prišli pritom na dva rôzne odhady. Prvý je maximálna nosná kapacita, teda absolútna hranica populácie bez ohľadu na to, aké katastrofy by ju sprevádzali. Podľa modelov by mohla byť približne 12 miliárd ľudí.
To však neznamená dobrý život. Preto vedci počítali aj optimálnu nosnú kapacitu. Ide o počet ľudí, pri ktorom by bola populácia stabilná a zároveň by mali ľudia aspoň základnú životnú úroveň. Výsledok je prekvapujúci - približne 2,5 miliardy ľudí.
„Zem nedokáže držať krok s tým, ako využívame zdroje. Nedokáže podporovať ani dnešný dopyt bez zásadných zmien. Naše zistenia ukazujú, že planétu tlačíme oveľa viac, než dokáže zvládnuť,“ hovorí Bradshaw.
Demografická zmena, ktorú si mnohí nevšimli
Analýza tiež ukázala zaujímavý historický zlom. Do polovice 20. storočia rástla populácia stále rýchlejšie. Viac ľudí znamenalo vyšší populačný rast. V 60. rokoch sa však trend začal meniť. Počet ľudí síce stále rastie, ale tempo rastu sa spomaľuje.
„Tento posun označujeme ako negatívnu demografickú fázu,“ vysvetľuje Bradshaw. Inými slovami, pridávanie ďalších ľudí už neznamená, že populácia bude rásť ešte rýchlejšie. Krivka sa začala vyrovnávať. Ak budú súčasné trendy pokračovať, svetová populácia by mohla dosiahnuť maximum približne 11,7 až 12,4 miliardy ľudí niekedy okolo 2060 až 2070.
Prečo už dnes cítime tlak
Podľa vedcov rozdiel medzi optimálnou populáciou 2,5 miliardy a dnešnými 8,3 miliardami môže vysvetľovať mnohé globálne problémy. Jedným z nich je napríklad rastúca spotreba zdrojov.
Organizácia Spojených národov napríklad v januári oznámila, že svet sa nachádza v stave „vodného bankrotu“, teda situácie, keď ľudstvo spotrebúva viac sladkej vody, než sa stíha prirodzene obnovovať. Populácie mnohých zvierat zároveň prudko klesajú. Jednoducho nedokážu súťažiť s ľuďmi o priestor, potravu a ďalšie zdroje.
Aj fosílne palivá, ktoré krátkodobo umožňujú zvyšovať produkciu potravín a energie, majú veľkú nevýhodu - prispievajú k klimatickej zmene spôsobenej človekom, ktorá destabilizuje ekosystémy na celej planéte.
Nie je to len o spotrebe
Štúdia naznačuje, že mnohé environmentálne problémy súvisia skôr s počtom ľudí než len s tým, koľko každý z nás spotrebúva. Zmeny v globálnej teplote, ekologická stopa či emisie skleníkových plynov podľa modelov lepšie korelujú s rastúcou populáciou než s rastúcou spotrebou na osobu.
„Systémy, ktoré podporujú život na planéte, sú už teraz pod veľkým tlakom. Bez rýchlych zmien v tom, ako využívame energiu, pôdu a potraviny, budú miliardy ľudí čeliť čoraz väčšej nestabilite,“ hovorí Bradshaw. „Naša štúdia ukazuje, že tieto limity nie sú teoretické. Už sa odohrávajú.“
Stále existuje šanca
Vedci zároveň zdôrazňujú, že situácia nie je beznádejná. Podľa nich by mohli pomôcť zásadné zmeny v tom, ako spoločnosti využívajú zdroje, napríklad energiu, pôdu, vodu či biodiverzitu. „Menšie populácie s nižšou spotrebou prinášajú lepšie výsledky pre ľudí aj pre planétu,“ hovorí Bradshaw. „Čas konať sa však rýchlo skracuje.“
Vedci tiež upozorňujú, že takéto modely majú limity. Svet je komplexný a existuje množstvo faktorov, ktoré môžu budúci vývoj zmeniť. Diskusia o populácii má navyše aj citlivý etický rozmer. Ľudia na planéte totiž nemajú rovnaké príležitosti ani rovnakú spotrebu zdrojov a debaty o kontrole populácie sú často spojené s rasizmom či diskrimináciou ľudí so zdravotným postihnutím.
Autori štúdie preto uzatvárajú, že najväčším problémom je zatiaľ niečo iné. „Tragédiou je, že ľudská činnosť prerušila prirodzené mechanizmy, ktorými nosná kapacita prostredia regulovala populácie - a pritom sme ich nenahradili humánnymi a ekologickými riešeniami.“
